Funkčná romantika

Kto sa pri návšteve Benátok nezatúžil previezť v čiernej gondole spleťou vodných ciest tohto pestrofarebného mesta? Štíhlych člnov typického tvaru a farby Benátkami zdanlivo premáva viac než dosť: približne štyristo. V minulosti ich tam však bolo desaťtisíc.

Canal Grande v Benátkach, foto wikipédia/Jorge Franganillo, CC BY 2.0

To, čo je pre mnohých súčasníkov čistou romantikou, bolo kedysi životnou nevyhnutnosťou. Mestá pri vode, alebo dokonca na vode ako Benátky, využívali živel na svoju ochranu pred vonkajšími hrozbami, vďaka vodnej doprave sa však stávali aj rušnými centrami obchodu a moci. A zdá sa, že koncepcia mestského hromadného splavovania je opäť na vzostupe.

Čierna zo zákona

Prvá zmienka o benátskych gondolách pochádza z listu dóžu Vitaleho Faliera z roku 1094 (32. dóža Benátskej republiky V. Falier okrem iného založil tradíciu benátskeho karnevalu). Ich vtedajšia konštrukcia nie je známa, na obrazoch z neskoršieho obdobia však už vidno známy tvar, ktorý im dal aj pomenovanie: pôvod názvu gondola sa odvodzuje od latinského cuncula – mušľa.
Všetky gondoly sú natreté čiernou farbou – zvyčajne sa používa najmenej päť vrstiev. Nie je to záležitosť módy, ale zákona. Keď vedenie mesta v 14. storočí zakázalo kone v uliciach, miestna aristokracia musela uznať, že gondoly nemusia slúžiť iba obchodníkom a mešťanom. Výsledkom však bol nielen nárast počtu člnov. Šľachtici sa začali časom pretekať o čo najprepychovejší dizajn svojich lodí. V návale márnivosti boli pomaľované krikľavými farbami, aby zdôrazňovali prestíž a bohatstvo svojich majiteľov. Aby sa obnovil pocit jednoty, vydalo mesto v roku 1562 nariadenie, podľa ktorého môžu byť vo výnimočných prípadoch farebné iba gondoly pri preprave významných osobností. Inak museli byť všetky pod hrozbou pokút a sankcií čierne. Gondola, ktorá sa už nemohla ozdobiť farbou, sa začala o to viac rozvíjať v konštrukcii a tvare, aby sa napokon stala ikonickým artefaktom, ktorý poznáme v súčasnosti.

Canal Grande na maľbe Canaletta približne z roku 1738, zdroj wikipédia/J. Paul Getty Museum, public domain

Menej farieb, lepší dizajn

Gondoly sa zoštíhleli a v 16. storočí sa objavilo ferro (železo) – ornament, ktorý na provách týchto lodí vidno doteraz. Pôvodne boli rovnaké ornamenty na oboch koncoch plavidla, ale čoskoro sa ten na korme zmenšil, až úplne zmizol. Ferro na prove sa, naopak, zväčšovalo. Železná ozdoba vážila približne 25 kilogramov a fungovala aj ako protiváha hmotnosti gondoliera stojaceho na opačnom konci lode. Korma sa zdvihla, aby vyvážila rastúcu dĺžku plavidla a umožnila gondolierovi lepší výhľad. Zoštíhlenie tela a zdvihnutie koncov lode zmenšilo plochu na vode a gondolier získal lepšiu kontrolu nad plavidlom.
V 19. storočí prešla gondola zásadnou zmenou: stala sa menej symetrickou, širšou na ľavej strane vzhľadom na stredovú os. Mierne sa tak nakláňala doprava, čo vyvažovalo gondoliera stojaceho na ľavej strane. Táto asymetria časom dosiahla svoju súčasnú veľkosť približne 24 centimetrov. Gondoly sú asi 10,5 metra dlhé a 1,5 metra široké a vážia 500 až 600 kilogramov. Pohybujú sa rýchlosťou štyri až päť kilometrov za hodinu, čiže približne rovnako ako chodci na brehu. Manévrovanie gondoliera kľukatými kanálmi pomocou jediného vesla – forculy – si vyžaduje aj približne rovnakú energiu ako chôdza. Gondoly sa vyrábajú ručne z 280 dielov z ôsmich rôznych druhov dreva: dubového, smrekovcového, jedľového, lipového, brestového, orechového, mahagónového a čerešňového. Vydržia približne 15 rokov, potom môžu byť (raz) renovované, aby vydržali ďalších 10 rokov.

Prílivové kanály

Benátska gondola je pôvodne čisto funkčný čln s plochým dnom, ktorý rozvážal tovar a ľudí v plytkých vodách lagúny a po kľukatých uliciach mesta na vode. Časom sa stal atraktívnym magnetom pre turistov z celého sveta. Príbeh gondoly je nenapodobiteľný, to však neznamená, že čaro vodnej dopravy v meste je vyhradené iba pre Benátky.
Belgické Bruggy vznikli na rozhraní pobrežnej nížiny a piesočnatého hrebeňa, kde sa zbiehalo množstvo potokov do rieky Reie. Prílivové kanály rieky vytvorili sieť spojenú so Severným morom. Pozdĺž jedného takého kanála vznikla osada už v časoch Rímskej ríše. V ranom stredoveku pribudla pobrežná pevnosť na ochranu pred Vikingami a Bruggy sa rozrástli na mesto, v ktorom bola doprava po vode rovnako prirodzená ako po súši. Samotný názov Bruggy zrejme vznikol zo staronórskeho výrazu bryggja označujúceho mólo alebo prístavisko. Okrem využívania prirodzených vodných ciest začali obyvatelia Brúgg budovať aj umelé kanály, napríklad doteraz funkčný Augustínsky kanál z 12. storočia, nazvaný podľa už neexistujúceho kláštora.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 8/2024. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R, foto Pixabay