Písanie odborných textov, ktorých cieľom je sumarizovať a vysvetľovať výsledky výskumu, nie je pre všetkých vedcov a vedkyne rovnako obľúbenou činnosťou. Časť vedeckej komunity preto prijala s nadšením, že s nástupom umelej inteligencie získavajú nové možnosti rýchlejšej a efektívnejšej tvorby a úpravy odborných článkov.
Prienik umelej inteligencie (AI) do oblasti vedeckej komunikácie sa do veľkej miery dotýka práve tvorby vedeckých publikácií, za ktoré nesú zodpovednosť v prvom rade samotní autori. Softvérové aplikácie jazykových modelov na báze AI, ako napr. ChatGPT, čoraz častejšie využívajú rozliční tvorcovia internetového obsahu, ktorí si pomocou cieleného generovania textov uľahčujú tvorivý alebo heuristický proces. Nástrojom ako ChatGPT môžeme zadať jednoduchú požiadavku alebo zadanie (tzv. prompt), ktoré jazykový model okamžite spracuje a na základe daného promptu vygeneruje text simulujúci človekom písané slovo.
Etické riziká
Využívanie jazykových modelov pri vedeckom písaní okrem pozitív spojených s efektívnym vyhľadávaním a cieleným odporúčaním zdrojov, ako aj s automatizovanými formálnymi úpravami a prekladmi textov, naráža na niektoré etické a systémové riziká. Tie sa väčšinou týkajú otázky, či (nepriznané) využívanie AI na generovanie obsahu ešte môže byť v súlade s vedeckým princípom originality a dokladania pôvodného autorstva.
Ľahká online dostupnosť aplikácií generatívnej AI pre kohokoľvek vedie napríklad k tomu, že stredoškolskí a vysokoškolskí pedagógovia sa obávajú potenciálneho podvádzania, keď žiaci namiesto samostatného písania nepriznane odovzdávajú umelo vygenerované texty. Podobne sa aj recenzované akademické časopisy stretávajú s príspevkami, v ktorých autori eventuálne použili generatívnu AI na napísanie osnov, návrhov alebo dokonca celých článkov, no použitie umelej inteligencie jasne neuviedli.
Hľadanie rovnováhy
Nástup AI vo vedeckej komunikácii tak zároveň núti hlbšie premýšľať o tom, čo by malo tvoriť podstatu a nevyhnutné náležitosti odborného písania. Mala by tvorba vedeckých textov patriť k výlučným kompetenciám autorov výskumov, alebo je možné niektoré činnosti odborného písania takpovediac prenechať umelej inteligencii? A ak chceme používať jazykové modely AI iba ako pomôcky pri rešeršovaní, úprave a písaní textov, do akej miery sú skutočne prínosnými, resp. spoľahlivými nástrojmi šetriacimi čas a energiu vedeckých tímov?
Odborníci na vedeckú komunikáciu tvrdia, že pri používaní generatívnej AI v akademickom svete je potrebné nájsť rovnováhu. Na jednej strane by mohla zefektívniť proces písania a pomôcť výskumníkom jasnejšie sprostredkovať svoje zistenia. No táto technológia – ak sa používa nekriticky a príliš často – tiež do svojich odpovedí pridáva falošné odkazy, vymýšľa si údaje a až pričasto opakuje stereotypný, sexistický či rasistický obsah z internetu (na základe ktorého bola vytrénovaná). Všetky tieto aspekty sú problematické, ak sa automaticky včleňujú do publikovaných vedeckých prác.
Zodpovednosť autorov
V súčasnosti preto existujú rozdielne vydavateľské politiky, stanovujúce autorom, akým spôsobom (a či vôbec) môžu využívať generatívnu AI pri publikovaní príspevkov. Popredné vedecké vydavateľstvo Elsevier napríklad umožňuje využívanie AI nástrojov, ktorými si však autori môžu predovšetkým formálne upravovať texty pre lepšiu čitateľnosť a zrozumiteľnosť, pritom použitie AI softvéru musí byť jasne uvedené. Vydavateľstvo open access časopisov PLOS ONE zasa vyžaduje, aby každý, kto používa AI na tvorbu obsahu, podrobne uviedol, akým spôsobom a v akom rozsahu použil a ako vyhodnotil platnosť vygenerovaných informácií. Edičné rady Nature vydavateľstva Springer tiež zakazujú zverejňovať obrázky a videá, ktoré sú vygenerované pomocou AI a pri jazykových modeloch sa požaduje ich jasné uvedenie, aby bolo zreteľné, že ich autori využili pri písaní.
Ani príchod generatívnej umelej inteligencie tak nezmení platnú zásadu, že najmä autori sú v každom ohľade zodpovední za overiteľnosť a validitu všetkých informácií, ktoré chcú sprostredkovať svojimi vedeckými publikáciami.
Vedecká knižnica CVTI SR