Planéta musí mať na začiatku veľa vody, aby sa stala podobnou Zemi. Nie však akékoľvek množstvo. Existuje niečo ako optimum, objasňuje planetárny vedec Keavin Moore z McGillovej univerzity v Montreale. Ak je vody menej, planéta vysychá. Ak je vody viac, planéta sa rozmočí.
Astronómovia si myslia, že kamenné planéty obiehajúce okolo malých, slabých hviezd by mohli byť bežným miestom pre život. Takéto hviezdy však môžu planétu zbaviť vody vysokoenergetickými erupciami v priebehu niekoľkých miliárd rokov od jej zrodu. K. Moore a jeho kolegovia skúmali, čo by sa stalo, keby planéty dokázali ukryť vodu vo svojom vnútri, kým by sa ich hviezdy postupne upokojili. Tím urobil simuláciu, v ktorej planéta vzniká roztavená, pričom časť vody je rozpustená v magme. Pri ochladzovaní planéty sa voda vyparuje a vytvára atmosféru. Časť sa stráca do vesmíru, časť sa však rozpúšťa v plášti a uniká späť do atmosféry. Uloženie vody v plášti ju chráni pred žiarením hviezdy.
Aby planéta s hmotnosťou Zeme skončila s oceánmi a kontinentmi približne po piatich miliardách rokov, musela by mať na začiatku tri- až osemkrát viac vody ako v pozemských oceánoch. Planéty, ktoré by na začiatku mali až 12-násobok pozemských oceánov, by mohli skončiť ako vodné svety úplne pokryté oceánom. Aj takéto planéty by však teoreticky mohli hostiť život.
Zo stránky ScienceNews spracoval BP