Denné a nočné motýle zbierajú počas letu toľko statickej elektriny, že priťahujú peľové zrnká kvetov na vzdialenosť niekoľkých milimetrov až centimetrov. Tím Bristolskej univerzity zistil, že množstvo statickej elektriny sa medzi rôznymi druhmi líši a tieto variácie korelujú s rozdielmi v ich ekológii, napríklad či navštevujú kvety, pochádzajú z tropického prostredia či lietajú cez deň alebo v noci. Naznačuje to, že akumulovanie statickej elektriny je vlastnosť, ktorá môže byť adaptívna, a teda na ňu môže evolúcia pôsobiť prirodzeným výberom.
Vedeli sme, že mnohé živočíchy pri lietaní akumulujú statickú elektrinu, pravdepodobne trením o vzduch. Objavili sa aj názory, že by to mohlo zlepšovať schopnosť včiel a kolibríkov opeľovať priťahovaním peľu pomocou elektrostatickej príťažlivosti. Nevedelo sa však, či sa to vzťahuje na širšiu škálu rovnako dôležitých opeľovačov, ako sú denné a nočné motýle, priblížil biofyzik Sam England. Výskumníci testovali 269 motýľov 11 druhov z piatich kontinentov a obývajúcich rôzne ekologické niky. Motýle pri lietaní akumulujú toľko statickej elektriny, že peľ je doslova ťahaný vzduchom smerom k nim, keď sa priblížia ku kvetu. Ani sa nepotrebujú dotknúť kvetov, aby ich mohli opeliť, vďaka čomu sú veľmi dobré vo svojej práci opeľovačov, potvrdil S. England.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
