Všetky plazy a obojživelníky na Slovensku sú zákonom chránené. O tom, ktoré druhy u nás žijú, čo ich v súčasnosti ohrozuje a čo pre ne môžeme urobiť, sme sa rozprávali s Viliamom Vongrejom zo Správy CHKO Malé Karpaty.
Mgr. Viliam Vongrej pracuje v Štátnej ochrane prírody SR, Správe Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, aktuálne ako zamestnanec pre environmentálnu výchovu, predtým bol na pozíciách strážca a zoológ. Vyštudoval odbor učiteľstvo predmetov biológia a geografia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Ktoré druhy plazov a obojživelníkov sa vyskytujú na Slovensku?
Z obojživelníkov sa na Slovensku prirodzene vyskytujú salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), mlok hrebenatý (Triturus cristatus), mlok dunajský (Triturus dobrogicus), mlok horský (Ichthyosaura alpestris), mlok bodkovaný (Lissotriton vulgaris), mlok karpatský (Lissotriton montandoni), kunka červenobruchá (Bombina bombina), kunka žltobruchá (Bombina variegata), hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus), rosnička zelená (Hyla arborea), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufotes viridis), skokan hnedý (Rana temporaria), skokan štíhly (Rana dalmatina), skokan ostropyský (Rana arvalis), skokan rapotavý (Pelophylax ridibundus), skokan krátkonohý (Pelophylax lessonae) a skokan zelený (Pelophylax kl. esculentus). Posledný menovaný však nie je typickým druhom, ale tzv. hybridogenetickým hybridom, nesie genetickú informáciu skokana rapotavého a krátkonohého.
Z plazov sa na našom území prirodzene vyskytujú korytnačka močiarna (Emys orbicularis), krátkonôžka štíhla (Ablepharus kitaibelii), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), jašterica zelená (Lacerta viridis), jašterica živorodá (Zootoca vivipara), jašterica múrová (Podarcis muralis), slepúch lámavý (Anguis fragilis), slepúch východný (Anguis colchica), užovka hladká (Coronella austriaca), užovka stromová (Zamenis longissimus), užovka obojková (Natrix natrix), užovka fŕkaná (Natrix tessellata) a vretenica severná (Vipera berus). Okrem toho u nás nájdeme niekoľko druhov pôvodne cudzokrajných korytnačiek, z ktorých dominuje korytnačka písmenková ozdobná (Trachemys scripta elegans).
Ktoré z nich sú v našej prírode ohrozené, resp. chránené?
Zákonom chránené sú všetky druhy s výnimkou nepôvodných exotických druhov. Z ohrozených druhov obojživelníkov by som vyzdvihol mloka veľkého a dunajského, ale aj väčšina zvyšných druhov čelí nejakej forme ohrozenia, hlavne strate alebo degradácii reprodukčných biotopov. Spomedzi plazov treba v prvom rade spomenúť ako ohrozený druh korytnačku močiarnu, hoci v porovnaní so stavom z konca minulého storočia sa situácia zlepšuje. Vzácna je tiež krátkonôžka štíhla. Výrazný úbytok pozorujeme pri jašterici krátkohlavej, kedysi nazývanej obyčajná.
Kde všade môžeme tieto živočíchy pozorovať?
Rôzne druhy obývajú rôzne prostredia. Dá sa však povedať, že najväčšia pestrosť druhov je spravidla v nižších nadmorských výškach v mokradiach alebo tam, kde sa na malom priestore vyskytujú rôzne typy prostredia. Príkladom sú vlhké a suché miesta s dostatkom úkrytov v podobe mŕtveho dreva či kameňov. Mnohým plazom vyhovujú aj človekom vytvárané prostredia ako menej intenzívne obhospodarované záhrady, vinohrady a pod.
Najlepší čas v roku na pozorovanie obojživelníkov a plazov je jar alebo začiatok leta, kedy väčšina druhov vykazuje najvyššiu aktivitu. Napríklad ropucha bradavičnatá je typická masovými jarnými migráciami k vodným plochám, medzi ktoré patria mŕtve ramená riek, jazerá či rybníky.
S ktorými druhmi sa môžeme stretnúť aj v mestskom prostredí?
Z obojživelníkov je asi najbežnejším druhom v mestách ropucha zelená. Keď majú možnosť, napríklad popri vodných tokoch, železničných tratiach alebo zónach zelene, prenikajú do miest aj iné druhy obojživelníkov a tiež plazy ako jašterica zelená, krátkohlavá, múrová či užovka stromová.
Ako dokážu obojživelníky prežiť v dvoch rôznych prostrediach?
Obojživelníky ako skupina stavovcov majú meno odvodené z faktu, že počas ontogenézy (vývinu) vodu a žijú na súši alebo môžu aj naďalej žiť vo vode, ale so schopnosťou vodu aj na dlhšie obdobie opustiť.
Čím sa obojživelníky a plazy živia?
Obojživelníky sú dravé. Lovia rôzne bezstavovce, väčšie druhy aj drobné stavovce. Len larvy žiab sa živia z veľkej časti drobnou mikroskopickou potravou, zoškrabávaním z rôznych povrchov vo vode alebo nasávaním.
Naše plazy sú tiež dravé, pri korytnačke močiarnej sa v potrave okrem živočíšnej zložky môže vyskytovať v menšej miere aj rastlinná. Jašterice a krátkonôžka sa živia primerane veľkými článkonožcami. Dospelé jedince väčších druhov jašteríc niekedy ulovia aj drobné stavovce, napríklad menšie jašterice. V potrave slepúchov sa zväčša vyskytujú červy a mäkkýše (slizniaky). Naše hady požierajú hlavne rôzne druhy menších stavovcov, pričom sú viac-menej potravne špecializované: užovka hladká loví iné plazy, stromová preferuje teplokrvné stavovce, obojková sa zameriava hlavne na obojživelníky, popritom aj na ryby, a fŕkaná je prevažne rybožravá. Vretenica loví prevažne drobné cicavce.
Ako lovia?
Mloky a salamandra lovia pomaly sa pohybujúcu potravu, čeľusťami ju uchvátia a pohltia vcelku. Tak isto aj žaby hltajú korisť vcelku. Ropuchy a skokany často využívajú pri love vymrštiteľný jazyk.
Jaštery lovia aktívne aj pomerne rýchlu korisť. Menšiu korisť hltajú vcelku, telá väčších článkonožcov dokážu jašterice údermi o zem alebo kamene zbaviť končatín alebo iných tvrdších častí. Hady zvyčajne na korisť striehnu. Pri útoku sa zahryznú do koristi a niektoré druhy ako užovka hladká a stromová brániacu sa obeť ovinú telom a udusia alebo si ju pri prehĺtaní aspoň fixujú. Flexibilná stavba lebky umožňuje hadom nielen pohltiť väčšiu korisť, než je šírka ich hlavy, ale aj upravovať polohu koristi v čeľustiach, napríklad rybu chytenú za strednú časť tela vie užovka postupne presmerovať v čeľustiach tak, aby ju hltala od hlavy.
Špecifický spôsob lovu má vretenica. Predĺžené jedové zuby v prednej časti hornej čeľuste sú napojené na jedové žľazy a sú v pokojovej polohe sklopené. Pri útoku napríklad na dospelého hlodavca vretenica doširoka roztvorí ústa a jedové zuby sa vzpriečia smerom dopredu. Vpravenie jedu do tela koristi je podobné aplikácii látky do tela injekčnou striekačkou. Po útoku sa vretenica znovu stiahne do polohy pred útokom a vyčkáva. Celý útok trvá zlomok sekundy. Takto sa vyhýba možnému zraneniu, keby korisť kládla aktívny odpor. Napadnutá obeť spravidla z miesta ujde, ale účinkom jedu zanedlho uhynie, často už v priebehu pár sekúnd. Vretenica svoju potravu vysleduje po pachovej stope. V prípade bezbrannej koristi po zahryznutí začína rovno s prehĺtaním.
Ktoré zo zmyslov sú pre ne najdôležitejšie?
Pre orientáciu a lov potravy je v prvom rade dôležitý zrak a čuch, pri žabách v čase párenia aj sluch. Samce žiab v období párenia vydávajú druhovo špecifické zvuky, ktoré majú za úlohu oznámiť svoju pozíciu samiciam a zároveň sa odlíšiť od iných druhov.
Aké výhody a nevýhody má pre tieto živočíchy tzv. studenokrvnosť?
Studenokrvnosť (ektotermia) kladie na organizmus menšie nároky na množstvo alebo pravidelnosť prijímania potravy. Pre svoj život potrebujú obojživelníky a plazy v porovnaní s teplokrvnými (endotermnými) stavovcami – vtákmi a cicavcami – oveľa menšie množstvo potravy.
Na druhej strane studenokrvné živočíchy potrebujú vyhľadávať teplotne vyhovujúce prostredie. V prípade podchladenia organizmu vykazujú slabú aktivitu, majú pomalé reakcie a v prípade ohrozenia nedokážu efektívne čeliť nebezpečenstvu.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto Viliam Vongrej/archív Správy CHKO Malé Karpaty