Zavádzajúca hrúbka atmosféry

Myslím si, že už sme sa dostali do štádia, keď klimatickú zmenu reálne a úprimne spochybňuje iba málokto. Popierači ustúpili o krok, vraj sa zmena deje, ale nemôžu za ňu ľudia.

Foto NASA Earth Observatory

Z lietadla vidíme mestá, dediny a domy, ľudia sú sotva mravce. Keď sa, naopak, zo zeme pozrieme hore, obloha sa rozprestiera, kam dovidíme. To môže vzbudiť dojem, že niečo také obrovské, ako je naša atmosféra ťahajúca sa až do vesmíru, my, malí ľudia, nedokážeme ovplyvniť. Tento dojem je nesprávny. Ako hranica vesmíru sa považuje Kármánova hranica vo výške 100 km nad povrchom Zeme, no ani nad ňou nie je dokonalé vákuum. V každom prípade to nie je veľa a čo viac, atmosféra s výškou redne. Ak toto čítate na vrchole Everestu, väčšina hmoty atmosféry je pod vami. Prevažne je veľmi riedka, iba pri zemi je hustejšia, čo skresľuje celkový dojem. Keby mala všade takú hustotu ako dole, no rovnakú celkovú hmotnosť, mala by výšku asi 10 km.
Masa vzduchu sa ťažko predstavuje. Vzduch nevidno a ak nefúka silný vietor, cítime ho iba letmo. Aká hrubá by bola atmosféra, keby sme ju skvapalnili? Približne 10 m. (Preto keď sa ponoríte do hĺbky 10 m, cítite tlak jednej extra atmosféry.) Takže ak si chcete predstaviť atmosféru Zeme, predstavte si 10 m hlbokú kvapalinu všade na povrchu. Táto masa je vyparená a natiahnutá na desiatky až stovky kilometrov.
Z tohto prekvapivo malého množstva vzduchu na našej planéte tvorí asi 0,04 % oxid uhličitý. To je naozaj zlomok, nebyť jeho schopnosti zachytávať termálne žiarenie, ktorým sa Zem chladí. Skúste si to nepatrné množstvo na príklade desaťmetrovej hĺbky vizualizovať. Tak ako pár kvapiek atramentu znepriehľadní vodu pre viditeľné vlnové dĺžky, tak pár kvapiek skleníkových plynov znepriehľadňuje atmosféru. Je naozaj také nepredstaviteľné, že sme toto malé množstvo dokázali desaťročiami masového pumpovania fosílnych palív ovplyvniť?

Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 9/2024. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.