Ticho tropického močiara prerušilo výrazné čľapnutie. Z hniezda vypadlo mláďa a upútalo pozornosť kajmanov. Začal sa boj o život. Stalo sa však niečo nečakané. Mláďa hoacina sa po sklonených konároch vyšplhalo z vody nad hladinu. Príbeh ako z praveku…
Veľkosťou, zafarbením peria i letom pripomína nášho bažanta, v Guayane ho nazývajú kanheský bažant. Žije však tisíce kilometrov ďaleko na južnej pologuli, v najväčšom tropickom pralese našej planéty.
Páchnuci krásavec
Hoacin chocholatý (Opisthocomus hoazin) je súčasťou úžasnej biodiverzity Amazonského pralesa. Rovnako je i nezvyčajným výtvorom evolúcie. Má impozantný chochol na hlave, z ktorej sa na svet pozerajú dve červené oči lemované modrou kožou. Ako je možné, že takýto krásavec nie je na pokraji vyhubenia? Dôvodom je, že nepríjemne páchne. Je to jediný žijúci vták, ktorý sa živí prevažne listami (folivor). Aby ich strávil, musia listy skvasiť ako pri prežúvavých kopytníkoch. Na tento účel sa jeho hrvoľ premenil na fermentačný orgán, v ktorom špeciálna mikrobiálna flóra degraduje celulózu na jednoduché cukry. Táto funkčná adaptácia sa presadila natoľko, že nápadným spôsobom pozmenila kostru, ktorá vytvára oporu pre aktívny let. Výrazne sa redukoval kostný hrebeň (carina sterni), na ktorý sa upínajú hlavné lietacie svaly. Hrudná kosť zrástla s krkavčími kosťami (coracoideum) a vidlicovou kosťou (furcula). Táto inovácia obmedzila letové schopnosti hoacinov, o ktorých svedčia aj krátke a široké krídla pripomínajúce kmeňových predkov vtákov.
Hoaciny majú bohatý a pomerne hlasitý komunikačný prejav. Spolupracujú pri výchove mláďat, pričom o jedno hniezdo sa starajú viac než dva jedince. Tieto znaky a iné okolnosti vytvorili okolo hoacina auru záhadnosti a tá doteraz komplikuje poznanie ich fylogenetickej histórie a príbuznosti. Podľa genómovej štúdie z roku 2014 je hoacin sesterskou skupinou kladu (z gréckeho slova klados; skupina organizmov, ktorá zahŕňa spoločného predka a všetkých jeho potomkov), do ktorej patria žeriavy (Gruiformes) a bahniaky (Charadriiformes).
Rodokmeň hoacinov
Hoaciny objavila veda pred takmer 250 rokmi. Jediným žijúcim zástupcom je rod Opisthocomus, ktorý v roku 1776 popísal nemecký zoológ Statius Müller (1725 – 1776). Dospelé jedince sú vysoké asi 70 cm a dosahujú hmotnosť trištvrte kilogramu. Populácia žijúcich hoacinov je viazaná na močiarny biotop povodia Amazonky a zasahuje až do ôsmich štátov na severe juhoamerického kontinentu. Najstaršia skamenelina hoacinov pochádza prekvapivo z eocénu Európy (cca 34 miliónov rokov). Zdá sa, že ich kolískou nebol Nový svet – Severná a Južná Amerika, ale Starý svet – Afro-Eurázia.
Francúzsky hoacin Protoazin parisiensis je príbuzný namíbijského hoacina Namibiavis senutae zo začiatku stredného miocénu (cca 16 miliónov rokov); k tomuto rodu sa priraďujú aj pozostatky kenského hoacina z miocénu. Aj keď je africký hoacin geologicky mladší, fylogeneticky predstavuje primitívnejší (bazálnejší) fenotyp hoacina.
Odvodenými formami sú aj juhoamerické fosílie hoacinov, brazílsky druh Hoazinavis lacustris z konca oligocénu a začiatku miocénu (cca 24 až 22 miliónov rokov) a neznámy hoacin zo stredného miocénu Kolumbie. Súčasný rod Opisthocomus je najbližšie príbuzný rodu Hoazinavis. Ich predkovia preleteli Atlantický oceán, otáznou zostáva ich migračná cesta. Pravdepodobnejšou sa javí hypotéza raftovania ponad severnú časť južného Atlantiku.
