Budúcnosť leteckej dopravy s malými emisiami môže byť v inovatívnych hnacích systémoch lietadiel vrátane systémov na báze palivových článkov.
Podľa štatistík je v Európskej únii doprava zodpovedná za približne štvrtinu celkových emisií oxidu uhličitého (CO2). Na týchto emisiách sa cestná doprava podieľa približne 72 %. Ďalší štatistický údaj uvádza, že emisie z leteckej a lodnej dopravy síce predstavujú len 4 % z celkových emisií skleníkových plynov v únii, no v posledných rokoch rástli najrýchlejším tempom. Do roku 2019 sa v leteckej doprave zvýšili o 146 % a v lodnej o 34 % v porovnaní s rokom 1990. Ide o najvýraznejší rast v celom dopravnom sektore, ktorý bol jediným odvetvím, v ktorom emisie od roku 1990 vzrástli, zatiaľ čo v iných klesali.
Pokiaľ ide o prepravu cestujúcich, v jednotlivých segmentoch je rôzna. Z hľadiska emisií je situácia najlepšia v železničnej doprave, ktorá sa na celkovej produkcii emisií podieľa len pol percentom, zatiaľ čo osobné autá 60 %. Letecká doprava má podľa spravodajského portálu Euractiv podiel 13,4 % na celkových emisiách na Slovensku. Letectvo je však tým sektorom, v ktorom bude znižovanie emisií aj naďalej prebiehať veľmi ťažko. Nové lietadlá budú musieť využívať úplne nové technológie, pričom najväčším problémom bude vývoj nových pohonných jednotiek, ktoré už nebudú založené na prúdových motoroch spaľujúcich ropné produkty a osvedčených desiatky rokov.
Jednou z priekopníckych spoločností vyvíjajúcich nové pohonné systémy s nízkymi emisiami je švajčiarska firma JEKTA. Tá sa spojila s americko-britskou firmou ZeroAvia, ktorá vyvíja inovatívne hnacie systémy lietadiel vrátane systémov na báze palivových článkov. Obe firmy pracujú na vývoji amfíbie PHA-ZE 100, lietadla, ktoré môže operovať aj z vodných plôch.
Na pohon lietadla slúži desať elektromotorov, každý s výkonom 180 kW. Cestovná rýchlosť lietadla má byť 255 km/h. V kabíne je miesto pre 19 cestujúcich a trojčlennú posádku. Zdrojom elektrickej energie sú bloky batérií, ktoré možno ľahko vymieňať a plne nabité umožňujú let v trvaní jednej hodiny s 30-minútovou rezervou. Vo vývoji je už aj hnací systém na báze palivových článkov, ktorý by umožnil dolet až 800 km. Výrobca uvádza, že prvé lietadlo tohto typu by mohlo byť dodané do používania v roku 2029.
RM
