V roku 2015 objavili vedci v južnom Francúzsku pozostatky neandertálca. Nazvali ho Thorin podľa postavy z knihy J. R. R. Tolkiena Hobit. Patril k malej skupine žijúcej pred 42- až 50-tisíc rokmi. Jeho DNA je podobná staršej skupine, ktorá sa od hlavnej populácie oddelila asi pred 105-tisíc rokmi a zostala izolovaná ďalších 50-tisíc rokov. Ako si môžeme predstaviť populácie, ktoré žili 50 tisícročí v izolácii, keď sú od seba vzdialené len dva týždne chôdze? vyslovil otázku archeológ Ludovic Slimak z Univerzity Paula Sabatiera v Toulouse.
Príbuzenské kríženie v izolácii by zvýšilo zraniteľnosť skupiny. Keď sa Homo sapiens dostal do Európy, krížil sa s neandertálcami – preto majú moderní ľudia neafrického pôvodu 1 až 4 % neandertálskej DNA. Vedci však nenašli dôkaz, že by sa Thorinova skupina krížila s Homo sapiens. Izolovaní neandertálci boli zrejme spokojní s pobytom na jednom mieste. Boli spokojní vo svojom údolí a nepotrebovali sa presúvať, zatiaľ čo ľudia Homo sapiens chceli objavovať, vidieť, čo je tam za touto riekou, za touto horou, domnieva sa L. Slimak.
Začína sa vynárať fascinujúci príbeh, v ktorom neandertálci nie sú monolitickým blokom a predstavujú rôzne populácie, ktoré sa však navzájom len zriedkavo kontaktovali, píšu vedci v časopise Conversation. Všetci neandertálci neboli členmi jednej populácie, nedostatok genetickej rozmanitosti spolu s príchodom Homo sapiens však zrejme urýchlili ich zánik.
Zo stránky Smithsonian Magazine spracovala BP
