Túto planétu sme zmenili vo veľkom. Vyrúbali sme lesy, vyplienili oceány, posledné desaťročia pumpujeme do atmosféry toľko oxidu uhličitého, že postupne vykoľajujeme klímu z už príjemne dlho trvajúceho stabilného stavu. Dôsledky pociťujeme čoraz viac.
Existuje však jeden pojem, pri ktorom sa ešte vždy väčšina ľudí zháči, a tým je geoinžinierstvo. Ako to už býva vo vede dobrým zvykom, názov nie je úplne presný. Do tejto oblasti nepatria nechcené zásahy, napríklad už spomínané emisie skleníkových plynov a typicky ani lokálne projekty ako priehrady, umelé ostrovy či mestá. Tie síce predstavujú výrazné ľudské obmeny životného prostredia, no netýkajú sa celej planéty.
Cielené úpravy atmosféry
To, čo sa typicky týka celej planéty, sú zmeny v atmosfére, keďže tá sa pomerne rýchlo premiešava. Takže geoinžinierstvom bežne myslíme cielené úpravy atmosféry. Na tento pojem narazíte v troch možných kontextoch.
Po prvé, často ho spomínajú zástancovia konšpiračných teórií, ktorí nemajú jasnú predstavu o tom, koľko energie má napríklad taký hurikán, a tak každú živelnú pohromu skúšajú (nesprávne) zvaliť na geoinžinierstvo.
Po druhé – a toto je možno hudba vzdialenej budúcnosti –, ide o zachytávanie uhlíka z atmosféry. To sa momentálne neoplatí, keďže to stojí dosť energie a tú neustále vytvárame z veľkej časti vypúšťaním uhlíka. No keď raz dosiahneme lacnú a úplne čistú energiu, môže byť uhlíkový záchyt celkom zaujímavá možnosť, ako znížiť množstvo skleníkových plynov a tým znížiť priemernú teplotu celej planéty.
A po tretie, pod geoinžinierstvo patrí možnosť meniť reflexný faktor celej planéty. Napríklad sa do atmosféry rozpráši sírny aerosól, ktorý ju zatieni podobne, ako sa to dialo po erupciách veľkých sopiek. V dôsledku toho by sa odrazila väčšia časť slnečného svetla dopadajúceho na Zem, čím by sa znížilo ohrievanie planéty, a teda aj priemerná globálna teplota.
Krok do neznáma
Začnime kladmi takejto možnosti. Na rozdiel od ostatných snáh ako zabrániť klimatickému environmentálnemu kolapsu táto si od väčšiny ľudí nežiada takmer nič, tobôž nie zásah do pohodlia a zmenu návykov. Výsledky sa dostavia pomerne rýchlo a keď sa nám nebudú páčiť, atmosféra sa o niekoľko rokov vyčistí ako po výbuchu sopky.
No a teraz zápory. Obloha už nebude modrá, ale skôr biela, ako keď ste v preplnenom meste, prípadne to bude ešte oveľa horšie. Síce by sme aerosól nedýchali, ale videli by sme ho. Zároveň ak ľuďom ponúkneme ľahké riešenie pre klímu, nebudú mať potrebu emisie krotiť. Tie tak budú prirodzene stúpať a keď sa raz rozprašovanie zastaví, teploty znovu prudko narastú.
Hlavným záporom je, že problém so súčasnou klímou je vykoľajovanie zo stabilného stavu. Technicky vzaté jeden z najhorších vplyvov, aké môžeme spraviť, je do nestabilného systému zasiahnuť ešte silnejšie. Planetárna klíma tvorí komplexný systém a typickou vlastnosťou takýchto systémov je, že niekedy môže drobný zásah prerásť do obrovských dôsledkov. Zároveň sa takýto systém ťažko presne simuluje, a to aj pomocou superpočítačov. Preto je potrebné každý zásah vnímať aspoň čiastočne ako krok do neznáma. A v takom prípade treba našľapovať extrémne opatrne.
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space. Vedátora môžete sledovať aj prostredníctvom bezplatnej mobilnej aplikácie.
