Každý z nás už zaiste počul, že bohatstvom Slovenska je jeho príroda. Keby sme toto všeobecné tvrdenie chceli doložiť niečím konkrétnym, určite nemôžeme obísť jaskyne. V ich počte patríme skutočne k najbohatším krajinám v Európe.
Ľudí jaskyne vždy priťahovali. Najprv ako príbytky a miesta rituálnych obradov, neskôr ako miesta, kde sú ukryté domnelé či skutočné poklady. Éra skutočného výskumu sa začala, až keď v 19. storočí dobrodruhov v jaskyniach vystriedali učenci. Jedným z prvých moderných speleológov u nás bol Samuel Roth (1851 – 1889), ktorý je považovaný aj za zakladateľa slovenskej speleoarcheológie.
Speleológia miesto teológie
Na Slovensku s plochou 49-tisíc km2 je v Národnej databáze jaskýň evidovaných takmer 7 500 jaskýň, čo nás v hustote jaskýň radí na druhé miesto v Európe za Slovinskom. A to ich počet ešte nie je uzatvorený. V čase, keď sa v roľníckej rodine v podtatranskom Vrbove narodil Samuel Roth, ich bolo známych oveľa menej. Už vtedy ich však bolo dosť na to, aby v ňom prebudili zvedavosť a túžbu skúmať a mapovať ich.
Samuel Roth mal ísť pôvodne po absolvovaní gymnázia v Kežmarku študovať teológiu. Namiesto toho dal prednosť tomu, čo ho vzrušovalo viac, a zapísal sa na štúdium prírodných vied na univerzite v Pešti. Ukázalo sa, že vedel, čo robí – napriek finančným ťažkostiam vyštudoval s vynikajúcim prospechom a v roku 1874 bol promovaný ako doktor prírodných vied. Keď sa vrátil na Slovensko, stal sa profesorom a neskôr riaditeľom gymnázia v Levoči. Začal sa zaoberať geológiou, glaciológiou, limnológiou (veda o vnútrozemských vodných plochách, ako sú jazerá, rieky či vodné nádrže), no najmä speleológiou.
Čakan a petrolejka
Jeho životnou vášňou sa stalo hľadanie stôp ľudskej prítomnosti v podzemných priestoroch. Na Slovensku sa rodila nová vedecká tradícia a S. Roth bol medzi tými, ktorí ju pomáhali formovať. Speleológia nikdy nepatrila medzi kabinetné náuky, v začiatkoch bola však vyslovene dobrodružnou záležitosťou aj pre serióznych vedcov. Jaskynné výpravy boli riskantné a často zahŕňali značné fyzické a psychické úsilie.
Prví speleológovia, medzi nimi aj S. Roth, jaskyne mapovali, skúmali ich geologické zloženie, merali teploty a odhadovali spôsob ich vzniku vyzbrojení sviečkami a olejovými lampášmi (až koncom 19. storočia pribudli v ich výbave kvalitnejšie karbidové lampy). Ich výstroj bol ťažký a nepraktický (drevené rebríky) a pri mapovaní sa museli spoliehať na olovnice a pásma, ktoré si vyžadovali prácne manuálne premeriavanie. S. Rothovi sa však podarilo položiť základy systematického štúdia slovenských jaskýň vrátane paleontologických a archeologických výskumov.
Stopy ľudí
Už od svojich prvých speleologických výprav v okolí Dobšinej udržiaval kontakt s Uhorskou kráľovskou prírodovedeckou spoločnosťou a oboznamoval jej členov so svojimi nálezmi a zisteniami. Keď v jaskyni Aksamitka našiel prvé paleolitické nálezy v Karpatskej kotline (kostené a kamenné nástroje), spoločnosť ho poverila preskúmať jaskyňu pri obci Poráč, známu ako Šarkanova diera. Načrtol mapu jaskyne, opísal kvapľovú výzdobu, ale najmä kopal: okrem zvieracích zvyškov (kosti medveďa jaskynného) objavil vrstvy s uhlíkmi a úlomky keramiky a rôznych nástrojov z obdobia neolitu.
S. Roth preskúmal v Karpatoch viac ako 30 jaskýň, pričom často svojimi nálezmi dokumentoval aj prítomnosť ľudí v podzemí v rôznych obdobiach. Zároveň sa zaoberal aj geologickým zložením a ako jeden z prvých u nás pripomínal, že jaskyne vznikajú rôznymi spôsobmi. V priebehu 13 rokov napísal 18 učebníc, 56 vedeckých pojednaní a 34 ďalších pedagogických a iných prác. Študoval reliéf Vysokých Tatier, čím položil základy tatranskej glaciológie. Ako 38-ročný náhle ochorel na nešpecifikovanú chorobu a po niekoľkých dňoch v Levoči pred 135 rokmi, 17. novembra 1889, zomrel. Napriek svojmu krátkemu životu sa stal jedným z otcov zakladateľov modernej speleológie u nás.
R
