Asi 7 500 svetelných rokov od Zeme sa skrýva hviezda zahalená v dlhých chápadlách horúcej síry. Podľa nových pozorovaní ide o trosky po supernove, ktorá vybuchla pred takmer 900 rokmi.
Supernovu zaznamenali v roku 1181 v Číne a Japonsku a jej pozostatky objavili astronómovia v roku 2013. Išlo o supernovu typu 1a, pri ktorej exploduje biely trpaslík a zničí pritom sám seba. V tomto prípade však časť hviezdy prežila obklopená vláknami, ktoré sa ťahajú asi tri svetelné roky všetkými smermi. Neexistuje žiaden iný pozostatok supernovy, ktorý by mal takéto vlákna, tvrdí astronóm Tim Cunningham z Harvardovho & Smithsonovského centra pre astrofyziku v Cambridgei, Massachusetts. Vedci použili teleskop na havajskom observatóriu W. M. Kecka, aby vytvorili ich trojrozmernú rekonštrukciu.
Systém má tri vrstvy: vnútornú tvorí hviezda, po medzere jedného či dvoch svetelných rokov nasleduje sférický obal z prachu a poslednou vrstvou sú vlákna vychádzajúce z obalu. Vedci si nie sú istí, ako sa vytvorili. Jednou z možností je, že rázová vlna z výbuchu sa odrazila od difúzneho materiálu medzi hviezdami naspäť, čo mohlo vymodelovať materiál do podoby hrotov. Rýchlosť a poloha vláken ukazujú, že všetky vyšli z toho istého bodu v roku 1152 s toleranciou 75 rokov.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
