Bunky obličiek môžu podľa vedcov ukladať informácie a rozpoznávať vzory podobným spôsobom ako neuróny. Bunky všetkých typov si potrebujú udržiavať prehľad o veciach a jedným zo spôsobov, ako to robia, je proteín nazývaný CREB. Nachádza sa v neurónoch a neurónových bunkách. Keď cez neuróny prejde chemický signál, bunka začne produkovať CREB. Ten potom zapína ďalšie gény, ktoré ďalej menia bunku, čím naštartujú molekulárny pamäťový stroj.
Neurológ Nikolay Kukushkin a jeho kolegovia z Newyorskej univerzity vložili umelý gén do buniek ľudských obličiek. Gén obsahoval aj inštrukcie na výrobu svietiaceho proteínu, ktorý sa nachádza vo svetluškách. Tím potom sledoval reakcie buniek na impulzy napodobňujúce spúšťanie pamäťových mechanizmov v neurónoch. V závislosti od toho, koľko svetla produkuje, vieme, ako silno bol tento pamäťový gén zapnutý, vysvetľuje N. Kukushkin. Keď aplikovali štyri trojminútové chemické impulzy, svetlo bolo po 24 hodinách silnejšie ako v bunkách, kde výskumníci aplikovali jeden 12-minútový impulz. Tento efekt nebol nikdy pozorovaný mimo mozgu, vždy sa považoval za vlastnosť neurónov, mozgu, tvrdí N. Kukushkin. Telo podľa neho dokáže ukladať informácie, ktoré by mohli mať význam pre zdravie človeka. Výskum môže pomôcť využiť ich na účinnejšiu terapiu niektorých chorôb.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
