Predĺžené detstvo, ktoré je typickým znakom ľudského vývoja, možno vznikalo už v dávnej minulosti. U jedného z prvých známych zástupcov rodu Homo sa v detstve vyvíjali zuby pomaly ako u človeka a až potom došlo k prudkému rastu ako pri šimpanzoch. Fosília približne 11-ročného jedinca odhalila spomalený vývoj premolárnych a molárnych zubov približne do veku piatich rokov. Tento pomalší začiatok predstavoval prvý evolučný pokus o predĺženie obdobia detstva, tvrdí paleoantropológ Christoph Zollikofer z Univerzity v Zürichu.
Lebka mladíka spolu s ďalšími štyrmi lebkami objavenými na nálezisku Dmanisi v Gruzínsku pochádza spred 1,77 až 1,85 milióna rokov. Niektorí vedci zaraďujú fosílie k Homo erectus, Zollikoferov tím ich však považuje za neurčený druh Homo. Homo sapiens sa objavil oveľa neskôr, asi pred 300 000 rokmi. Hoci podľa populárnej predstavy sa dlhé detstvo, pomalý vývoj zubov a predĺžená dĺžka života u H. sapiens vyvinuli spolu so zväčšením mozgu, u raného Homo to tak nemuselo byť, hovorí Ch. Zollikofer. Jedinci v Dmanisi mali len o niečo väčší mozog ako moderné šimpanzy. Vývoj dlhého detstva mohla podľa vedca podnietiť spoločná starostlivosť o deti vrátane starých mám a nepríbuzných členov skupiny. Neskôr sa obdobie detstva ešte viac predĺžilo, keď sa zväčšoval mozog H. sapiens.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
