V trinástej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geovedne zaujímavé lokality v okolí Trnavy, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach neživej prírody regiónu.
V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.
Chtelnica
Malé Karpaty (Brezovské Karpaty), Podunajská pahorkatina (Trnavská pahorkatina)
Obec Chtelnica sa prvýkrát spomína v donačnej listine kráľa Ondreja II. z rokov 1208 až 1209. Dominantou a najstaršou sakrálnou pamiatkou je pôvodne gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa zo 14. storočia. Neskorobarokový Kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1801 je vysoký 46 m, kríž na veži má štyri metre. Pôvodne renesančný kaštieľ so štyrmi baštami z roku 1603 je národná kultúrna pamiatka. Hlavnú budovu dopĺňajú štyri rokokové pavilóny a rozľahlý anglický park s jazierkom, kde boli v minulosti vzácne dreviny a alegorické sochy. V pivničných priestoroch kaštieľa je Regionálne múzeum Chtelnica, v severnom pavilóne Malokarpatská galéria.
Obcou vedie náučno-historický chodník Poznaj Chtelnicu, obec bohatej histórie a prírodných krás, ktorý má 11 informačných panelov. Niektoré z nich by už potrebovali obnovu. Obec je známa ako nálezisko druhohorných skamenelín. Nachádza sa v doline Chtelničky vpravo od vodnej nádrže Chtelnica, asi 2 km na severovýchod od obce.
Život v dávnych dobách
Fosílne nálezy na svahu Černíka sprostredkúvajú informácie o paleogeografických podmienkach a živote v období jury. Horniny zastupujú najmä tmavosivé krinoidové vápence. Obsahujú ílový minerál glaukonit, ktorý poukazuje na plytkomorské prostredie. Okrem hlavonožcov amonitov a belemnitov sa tam našli skameneliny ľalioviek, ulitníkov, lastúrnikov, ramenonožcov, dierkavcov a koralov, ako aj žraločie zuby a kosti morských plazov ichtyosaura a plesiosaura. Fosilizované drevo ihličnatých stromov je zasa dôkazom blízkosti ostrovnej pevniny.
V minulosti išlo o najbohatšie nálezisko spodnojurskej fauny s vekom asi 199 miliónov rokov v Západných Karpatoch a zároveň najbohatšiu lokalitu s približne 39 druhmi amonitov. Prevládal rod Arnioceras, najmä druh Arnioceras semicostatum. Hustota nálezov sa odhadovala na 500 jedincov na m2. Pri troche šťastia tam možno skameneliny nájsť aj v súčasnosti. Viaceré fosílie sú vystavené v Balneologickom múzeu Imricha Wintera v Piešťanoch.
Zvláštny kameňolom
V doline Trianova nad Chtelnicou je zvláštny kameňolom, v ktorom zaujmú na kolmých stenách zvislé pásy. Sú to stopy po mechanickom oddeľovaní kameňa. V minulosti sa tam ťažili ako stavebný a dekoračný kameň vápnité pieskovce a zlepence vrchnej kriedy. Vďaka nízkej nasiakavosti sú odolné proti vode a dobre opracovateľné. Často ich používali pri rekonštrukciách historických objektov v Bratislave, Trnave a v jej okolí. Boli to napríklad Dóm sv. Martina či schodište a vonkajšie podokenné obkladové dosky v Erdődyho paláci na Ventúrskej ulici v Bratislave.
V Trnave použili tento kameň napríklad na obnovu vchodu do Kostola sv. Jakuba. Sú z neho tiež niektoré stavebné a dekoratívne prvky Smolenického zámku. Zaujímavé dielo zo žltkastých pieskovcov je Pamätník svätej rodiny pri ceste medzi obcami Kočín a Šterusy. Reliéf hlavnej časti znázorňuje útek sv. rodiny do Egypta. Je vytesaný do pieskovca podobne ako reliéfy kostolov v Lančári, Kočíne a Šterusoch aj s rokmi prvej zmienky o nich na bočných objektoch pamätníka.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
