Astronómovia objavili exoplanétu obiehajúcu okolo Barnardovej hviezdy, ktorá je druhým najbližším hviezdnym systémom k nášmu Slnku. Na novoobjavenej exoplanéte, ktorá má najmenej polovicu hmotnosti Venuše, trvá rok len o málo viac než tri pozemské dni.
Barnardova hviezda nachádzajúca sa šesť svetelných rokov od nás je druhým najbližším hviezdnym systémom – po trojhviezdnej skupine Alfa Centauri – a našou najbližšou samostatnou hviezdou. Pozorovania pomocou Very Large Telescope (VLT; sústava štyroch ďalekohľadov s priemerom primárnych zrkadiel 8,2 m) na Európskom južnom observatóriu (ESO) na Cerro Paranal v Čile naznačujú existenciu ešte ďalších troch kandidátov na exoplanéty na rôznych obežných dráhach okolo nej.
Príliš blízko, príliš teplo
Vďaka svojej blízkosti je Barnardova hviezda hlavným cieľom pri hľadaní exoplanét podobných Zemi. Napriek sľubnému pozorovaniu už v roku 2018 nebola až doteraz potvrdená ani jedna planéta obiehajúca okolo nej. Objav novej exoplanéty je výsledkom pozorovaní uskutočnených počas posledných piatich rokov pomocou ďalekohľadu VLT. Vedci hľadali signály z možných exoplanét v obývateľnej alebo miernej zóne Barnardovej hviezdy – čiže v oblasti, kde sa na povrchu planéty môže vyskytovať kvapalná voda. Červené trpaslíky, ako je Barnardova hviezda, sú často cieľom astronómov, pretože sa pri nich dajú ľahšie objaviť kamenné planéty s malou hmotnosťou než pri väčších hviezdach podobných Slnku.
Barnard b, ako sa novoobjavená exoplanéta volá, je k Barnardovej hviezde 20-krát bližšie než Merkúr k Slnku (asi 3 milióny km). Okolo hviezdy obehne za 3,15 pozemského dňa a jej povrchová teplota sa pohybuje okolo 125 °C. Barnard b je jednou z exoplanét s najnižšou známou hmotnosťou a jednou z mála známych exoplanét s hmotnosťou menšou než hmotnosť Zeme. Planéta sa však nachádza príliš blízko hostiteľskej hviezdy a je bližšie než v obývateľnej zóne, vysvetľuje Jonay González Hernández z Instituto de Astrofísica de Canarias (IAC). Aj keď je hviezda asi o 2 500 stupňov chladnejšia než naše Slnko, je tam príliš horúco na to, aby sa na povrchu tejto planéty udržala kvapalná voda.
Kamenné planéty na dosah
Na svoje pozorovania vedecký tím použil prístroj ESPRESSO určený na meranie pohybu hviezdy spôsobeného gravitačným pôsobením jednej alebo viacerých obiehajúcich planét. Výsledky pozorovaní potvrdili údaje z ďalších prístrojov, ktoré sa tiež špecializujú na lov exoplanét: HARPS, HARPS-N a CARMENES. Nové údaje však nepotvrdzujú existenciu exoplanéty ohlásenej v roku 2018. Okrem potvrdenej planéty objavil medzinárodný tím tiež náznaky ďalších troch kandidátov na exoplanéty obiehajúcich okolo tejto hviezdy. Na ich potvrdenie však bude treba ďalšie pozorovania pomocou prístroja ESPRESSO.
Teraz musíme pokračovať v pozorovaní tejto hviezdy, aby sme potvrdili signály ďalších kandidátov, hovorí Alejandro Suárez Mascareño z IAC. Objav tejto planéty spolu s ďalšími predchádzajúcimi objavmi, ako sú Proxima b a d, však ukazujú, že náš vesmírny dvorček je plný planét s malou hmotnosťou. Extremely Large Telescope (ELT), ktorý je v súčasnosti vo výstavbe, má zmeniť oblasť výskumu exoplanét. Prístroj ANDES na ELT umožní vedcom odhaliť viac týchto malých kamenných planét v miernom pásme okolo blízkych hviezd mimo dosahu súčasných ďalekohľadov a umožní im študovať aj zloženie ich atmosfér. ELT sa stavia na Cerro Armazones v Čile, bude mať priemer objektívu 39,3 metra a dokončený by mal byť v roku 2028.
RNDr. Zdeněk Komárek
