Zima je pre mnohých ľudí obľúbeným ročným obdobím. Lyžovanie, korčuľovanie a iné zimné športy lákajú nielen športovcov, ale aj bežných ľudí. Aj prechádzky zimnou prírodou majú svoje čaro. Zasnežený les vo svojom tichu navodzuje atmosféru pokoja a je balzamom na dušu najmä v súčasnej uponáhľanej dobe. Pre obyvateľov lesa je však zimné obdobie omnoho menej romantické. Často je totiž obdobím hladu a boja o prežitie.
V podmienkach našej prírody je zima najhorším ročným obdobím pre mnohé živočíchy. S nepriaznivými poveternostnými pomermi a nedostatkom potravy sa zvieratá vyrovnávajú rôznym spôsobom. Počas fylogenetického vývoja sa vyzbrojili špecifickými prostriedkami na prežitie zimy. Väčšina druhov zvierat zmení vlastnosti srsti, ktorá je teplejšia a má termoizolačné schopnosti, iné sa zasa uložia na zimný spánok alebo zimu prežijú v akejsi zimnej strnulosti (obojživelníky, plazy či niektoré bezstavovce).
Zimný kabát namiesto letnej košieľky
Pred nástupom zimných dní sa väčšine živočíchov vymieňa redšia a kratšia letná srsť za zimnú, ktorá je hustejšia, tvrdšia a dlhšia. Účinne chráni zviera pred nepriaznivými klimatickými podmienkami a pomáha mu prežiť zimné obdobie. Má lepšie ochranné aj termoizolačné vlastnosti ako letná srsť. Tvrdá srsť je zvyčajne dobre uzavretá a omnoho lepšie chráni telo zvieraťa. Je vyvinutá tak, že ju dopĺňa v spodnej vrstve podsada, čím sa vytvára veľmi účinná tepelná izolácia tela. Hrubšia štruktúra srsti sa vyznačuje aj rýchlejším odvádzaním vody z povrchu zvieraťa počas dažďa alebo snehu a voda tak neprenikne do podsady.
Zimným podmienkam sa prispôsobili niektoré zvieratá nielen výmenou srsti, ale aj zmenou jej sfarbenia. Napríklad pri lasici hranostaj (Mustela erminea) prebieha výmena letnej hnedastej srsti za zimnú snehobielu. Hranostaj sa tak stáva na snehovej pokrývke neviditeľným nielen pre svoju korisť, ale aj pre predátory. Niektorým druhom našej raticovej zveri sa na zimu tiež čiastočne mení zafarbenie srsti. Napríklad jelenia, danielia a srnčia zver má v lete červenohnedú a škoricovú farbu, na zimu sa mení na sivú a hnedastú.
Nebezpečné mrazivé dni a noci
Zvieratá a vtáky sa ťažko vyrovnávajú s obdobím chladu. Hoci sú proti nemu vyzbrojené zimnou srsťou a hustejším perím, tuhé zimy môžu pre ne predstavovať život ohrozujúci problém. Veľmi mrazivé dni a noci majú pre voľne žijúce zvieratá často fatálne následky. Môžu im spôsobiť nielen rôzne ochorenia, ale aj podchladenie organizmu, omrzliny a niekedy až smrť. Počas tuhých zím sa zvieratám výrazne zvyšuje výdaj telesnej teploty a spotreba zásobných látok. Automaticky totiž dochádza k termoregulácii, čo má za následok tvorbu tepla a spotrebu energetických zásob živočícha z podkožného tuku, ktorý si vytvoril v jesenných mesiacoch.
Ak sú nízke teploty spojené aj so súvislou a hrubou vrstvou snehovej pokrývky, prichádza pre zvieratá aj obdobie hladu. Vtedy fungujú v akomsi úspornom režime a redukujú tak svoj energetický výdaj. Napríklad raticová zver sa vtedy živí najmä kôrou stromov alebo tenkými vetvičkami rôznych drevín, čo však má len malú energetickú hodnotu. Hladom a zimou zoslabnuté zvieratá sú náchylnejšie na vírusové alebo zápalové ochorenia a stávajú sa aj ľahšou korisťou dravých vtákov a šeliem.
Spolu je to bezpečnejšie
Aby sa účinnejšie ochránili pred predátormi, mnohé druhy raticovej zveri sa v zimnom období združujú do čried, ktoré pri jelenej alebo danielej zveri môžu pozostávať aj z niekoľkých stoviek jedincov. Takéto čriedy sú oddelené podľa pohlavia. Občas sa stáva, že nepriaznivé snehové pomery nútia voľne žijúcu zver stiahnuť sa z lesov a vyšších polôh do údolí a do blízkosti ľudských obydlí. Tam navštevujú najmä poľnohospodárske polia, kde často narobia veľké škody na oziminách alebo repke.
Častým javom pri zveri ťažko skúšanej zimou je dočasná strata plachosti. Ich znížená plachosť však nesúvisí s chorobou, ale s vyhladovaním a fyzickým vyčerpaním. V minulých obdobiach, keď aj v nižších polohách bývali ešte tuhé zimy, som takýto jav pozoroval niekoľkokrát. Pamätám si najmä jeden rok, keď snehová pokrývka bola dlhšiu dobu extrémne vysoká. Vysoká zver sa vtedy stiahla ku kŕmidlám a pri ich dopĺňaní poľovníkmi od nich neušla, len sa vzdialila na pár metrov, kde trpezlivo čakala. Po doplnení krmiva sa k nim vrátila ešte skôr, ako poľovníci zašli za blízky hrebeň.
Pri vysokých stavoch snehu trpí najmä zajačia a srnčia zver. Vzhľadom na ich veľkosť majú najviac zamedzený prístup k potrave. Aj ťažšie kopytníky ako jelene, daniele alebo diviaky to pri vysokých vrstvách snehu majú komplikované. Hlboký sneh im sťažuje pohyb pri hľadaní potravy a pri úteku pred predátormi. V nepriaznivých snehových podmienkach trpí aj muflónia zver. Ich pomerne krátke nohy nedokážu prekonať návaly snehu. Zamrznutá vysoká snehová pokrývka je doslova pohromou pre staršie barany, ktoré si môžu v tomto období na tvrdom snehu poraniť nadmerne vyvinuté semenníky, následkom čoho často hynú.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
