Importy z rímskeho sveta v germánskom prostredí sú jedným z najlepších archeologických dokladov kontaktov dvoch rôznych svetov. Hovoria o ich obchodnom, mocenskom a vojenskom charaktere.
Priestor slovenského Pomoravia spadal v rímskej dobe (1. až 4. storočie n. l.) do územia Veľkej Germánie, pod sídelnú oblasť germánskeho kmeňa Markomanov patriacich do kmeňového zväzu Svébov. Geograficky je toto územie ohraničené sútokmi riek Moravy a Dyje na severe, Moravy a Dunaja na juhu, tokom Moravy na západe a pohorím Malých Karpát na východe. Vzhľadom na blízkosť Rímskej ríše, ktorú v tomto priestore od barbarika oddeľovala rieka Dunaj, predpokladáme rôznorodé kontakty medzi rímskym a germánskym svetom.
Germánska spoločnosť rímskej doby
Pramene, vďaka ktorým dokážeme čiastočne poznať a porozumieť germánskej spoločnosti rímskej doby, môžeme rozdeliť na rímske a germánske. Z rímskeho sveta ide predovšetkým o písomné, numizmatické a ikonografické pramene. Pri čítaní antických autorov musíme byť obozretní a ich poznatky by sme mali porovnať s informáciami, ktoré dokážeme vyťažiť z archeologického materiálu. Z prostredia barbarika sa pri skúmaní spoločnosti opierame predovšetkým o archeologické pramene, konkrétne nálezy z germánskych sídlisk a pohrebísk.
Pohrebné rituály
Viacero historicko-spoločensky orientovaných bádateľov už vyslovilo názor, že pohrebný rituál je dôležitým prostriedkom vyjadrovania sociálnych vzťahov a hierarchií v spoločnosti. Pri archeologickom výskume sa kladie dôraz na hroby, keďže v porovnaní so sídliskami ponúkajú hlbší náhľad do života a spoločenského usporiadania danej komunity. U stredodunajských Germánov rímskej doby bol typický žiarový pohrebný rítus. Ostatky mŕtvych s hrobovými prídavkami ukladali do urny alebo hrobovej jamy.
Najlepšie odlíšiteľnou spoločenskou vrstvou pri skúmaní hrobov z vymedzeného územia je germánska elita, ktorá stála na vrchole spoločnosti. Reprezentujú ju kostrové pochovávanie, drevená konštrukcia v hrobe a umiestnenie mimo žiarového pohrebiska. Obsah hrobových milodarov je charakteristický množstvom rímskych importov, predovšetkým bronzovými a sklenými nádobami, a absenciou zbraní. Ide zrejme o hroby veľmožov a ich rodinných príslušníkov.
Vzhľadom na to, že germánska spoločnosť mala bojový charakter, významné spoločenské postavenie zastávala bojová družina. V rámci nej bolo možné rozlíšiť hroby jazdcov a hroby peších bojovníkov. Rozhodujúci bol výskyt ostrôh v hroboch jazdcov a výzbroje v hroboch peších bojovníkov.
Špeciálne postavenie aj najnižšie stupne
Prítomnosť šperkov či súčastí odevu zhotovených z drahých kovov v hrobovom inventári napovedajú o špeciálnom postavení zosnulého v spoločnosti. Výsledky antropologickej analýzy, ale aj výskyt šperkov, ktoré sú zvyčajne ponímané ako súčasti ženského inventára, naznačujú, že ide o vyššie postavené ženy. Takýmto typom predmetu, noseným na dobre viditeľnom mieste, mohli deklarovať svoj spoločenský status.
Najpočetnejšiu spoločenskú vrstvu predstavuje tzv. bežné obyvateľstvo. V hrobovej výbave nachádzame pomerne bežne sa vyskytujúce predmety ako spínadlo odevu či fragmenty bronzových nádob. Medzi bežným obyvateľstvom sa mohli nachádzať rôzne menšie skupiny remeselníkov, poľnohospodárov, obchodníkov a pod.
Spoločenskú skupinu, ktorú nemáme z vymedzeného územia doloženú archeologicky, ale predpokladáme jej existenciu na základe písomných prameňov, zastávajú kňazi/šamani. Písomné pramene sa zmieňujú aj o spoločenskej skupine postavenej na najnižšom stupni spoločenského rebríčka. Ide o otrokov, medzi ktorými mohli byť Rimania zajatí počas bojov alebo aj samotní Germáni. Hroby bez milodarov bývajú interpretované ako hroby otrokov.
Hypotetický model
Sociálna štruktúra spoločnosti predstavuje komplexný systém a jej podobu môžeme v germánskom prostredí len čiastočne načrtnúť. Dostupné zdroje poznania nepredstavujú dostatočný zdroj na vytvorenie skutočného obrazu o germánskej spoločnosti so všetkými jej spoločenskými vrstvami. Zo všetkých aktuálne dostupných prameňov sme však vypracovali hypotetický model, ktorý je aspoň čiastočne blízky realite.
Mgr. Petra Dragonidesová, PhD.
Archeologický ústav AV ČR, Brno, v. v. i.
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
