Medzinárodný tím vedcov vrátane odborníkov z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., objavil unikátnu hviezdu, ktorá pravdepodobne zničila svoj planetárny systém.
Tím preskúmal asi 2 000 hviezd, ktoré majú okolo seba tzv. planetárnu hmlovinu, a jedna z nich – WeSb1 – vykazovala zvláštne a podozrivé správanie. Jej jasnosť často náhodne klesá, dokonca až desaťnásobne. Niekedy to trvalo dni, niekedy aj týždne, akoby ju niečo tmavé zakrývalo. Následne sme objekt pozorovali viacerými ďalekohľadmi na Kanárskych ostrovoch s využitím rôznych metód, družicou TESS a jednu noc aj pomocou 1,3 m ďalekohľadu na Skalnatom plese. Zistili sme, že hviezdu nezakrývajú nijaké iné hviezdy ani planéty, ale veľké prachové mraky. Tieto sa nenachádzajú v jej atmosfére, ale obiehajú okolo hviezdy, opisujú spoluautori Klaus Bernhard a Dave Jones.
Doktorand James Munday dodáva, že skutočnú centrálnu hviezdu nepozorujú, lebo je príliš horúca a vyžaruje v ultrafialovej oblasti spektra. Sledujú jej sprievodcu, ktorým je hviezda podobná Slnku, len o niečo horúcejšia a väčšia. Práve túto hviezdu prachové mraky zakrývajú. Vedci skúmajú, odkiaľ sa vzali. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že sú dôsledkom rozpadu alebo zrážok väčších tam prítomných telies, ako sú planéty alebo asteroidy, povedal prvý autor štúdie Ján Budaj z Astronomického ústavu SAV, v. v. i.
Tým, že sa z hviezdy trpaslíka stala obria tzv. AGB hviezda, pravdepodobne pohltila okolité planéty. Stratou väčšiny svojej hmoty AGB hviezda zároveň destabilizovala planéty, ktoré obiehali ďalej od nej. Tieto zmenili dráhy, nastal chaos, zrážky objektov, niektoré z nich sa zatúlali k sprievodcovi, kde mohli zrážky a rozpad telies pokračovať a vytvoriť také obrovské prachové mraky. Planéty a prach v blízkosti centrálnej hviezdy síce asi nepretrvali, ale tie v okolí sprievodcu zrejme áno, a práve vďaka tomu môžeme toto predstavenie sledovať, dodal J. Budaj. Výsledky výskumu vedci publikovali v časopise Nature Astronomy.
Na základe tlačovej správy Slovenskej akadémie vied pripravila R
