Archeologická lokalita Vráble-Fidvár patrí k najvýznamnejším náleziskám na Slovensku. Posledný výskum tohto opevneného sídliska významne zmenil a obohatil doterajšie poznatky o staršej bronzovej dobe v oblasti strednej Európy.
Archeologická lokalita Fidvár sa nachádza na juh od mesta Vráble na ľavom brehu rieky Žitava, na mierne vyvýšenej plochej terase. Najstaršie informácie o nálezisku sa v odbornej literatúre objavili v druhej polovici 19. storočia. Prvý riadny archeologický výskum na Fidvári viedol v roku 1967 A. Točík, vtedajší riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre. Zistil, že sídlisko má tellový (viacvrstvový) charakter, pričom hrúbka vrstiev v centrálnej časti opevnenia dosahovala miestami takmer 300 cm. Najstaršie (najspodnejšie) vrstvy na Fidvári svedčia o osídlení už v období neskorej kamennej doby (4000 až 2300 rokov pred n. l.). Na ňu nasadali vrstvy troch kultúr zo staršej bronzovej doby (2100 až 1450 pred n. l.), t. j. hatvanskej, únětickej a maďarovskej kultúry.
Opevnený areál a tri priekopy
Poznatky od starších bádateľov boli impulzom pre slovensko-nemecký projekt, v rámci ktorého prebieha od roku 2007 v lokalite Fidvár systematický archeologický výskum. Jeho cieľom je komplexne zachytiť vznik, vývoj a zánik opevneného sídliska z pohľadu širokého spektra rôznych vedných disciplín. Chceli by sme spoznať, aké druhy rastlín pestovali, aké druhy domácich zvierat chovali, aké druhy divožijúcich zvierat lovili obyvatelia v staršej bronzovej dobe a pod. Zaujíma nás tiež miera vplyvu činnosti vtedajších ľudí na životné prostredie a spôsob zabezpečovania nerastných surovín (napr. medi, cínu, zlata, stavebného materiálu) pre potreby každodenného života. Geomagnetický výskum ukázal, že v staršej bronzovej dobe sídlisko postupne obkolesili tri priekopy. V opevnenom areáli, ale aj mimo neho, sa po celoplošnom geomagnetickom meraní ukázalo vyše 160 pôdorysov obydlí. Boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Južne od opevneného sídliska sa našlo rozsiahle pohrebisko prislúchajúce k sídlisku, ktoré pôvodne mohlo obsahovať až 1 000 hrobov.
Odpad medzi domami
V rámci opevneného sídliska sa výskum sústredil na odkryv obydlí. Zistilo sa, že domy mali štandardizované rozmery; ich dĺžka sa pohybovala v rozmedzí od 10 do 15 m, šírka od 6 do 8 m. V strede každého obydlia sa nachádzalo ohnisko alebo pec. Doteraz preskúmané obydlia možno datovať do obdobia únětickej kultúry. Medzi domami sa nachádzala ulička široká asi jeden meter. Pozoruhodné je, že bola vyplnená prevažne kuchynským odpadom (rozbité nádoby, zvieracie kosti), nefunkčnými pracovnými nástrojmi a drobným lomovým kameňom. Domáci odpad sa nesústreďoval na nejakom centrálnom mieste (smetisku), ale obyvatelia ho jednoducho vyhadzovali a zhromažďovali v priestore medzi domami.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 4/2017.Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
prof. PhDr. Jozef Bátora, DrSc.
Katedra archeológie FiF UK v Bratislave a Archeologický ústav SAV Nitra
