Baktéria Gemmata obscuriglobus, ironicky nazývaná vtákopysk mikrobiológie, je podľa najnovších poznatkov ešte zvláštnejšia, než si vedci mysleli. Ukázalo sa, že obsahuje štruktúry, ktoré sa zvyčajne dajú nájsť len v zložitejších bunkách. Medzinárodný tím z austrálskej Queenslandskej univerzity, vedený profesorom Johnom Fuerstom, ponúkol úplne nový pohľad na vývoj zložitých buniek. Spochybňuje doteraz uznávané teórie evolúcie. Doteraz sa predpokladalo, že existujú tri sféry života – baktérie, archeóny (oboje sú jednobunkovce bez jadra) a eukaryoty (skupina zahŕňajúca organizmy od plesní až po ľudí). Baktéria Gemmata obscuriglobus však túto teóriu zdanlivo narúša, keďže má viacero charakteristík, spájaných s eukaryotmi (ako napríklad membránou obalené jadro, schopnosť absorbovať molekuly, akými sú proteíny, do bunky, či schopnosť rozmnožovať sa pučaním). Fuerst zistil, že Gemmata obscuriglobus má vo vnútornej membráne pórovité útvary, ktoré sa podobajú v mnohom na jadrové póry eukaryotov a ktoré môžeme nájsť v membráne obaľujúcej jadro buniek. Jadrové póry, roztrúsené po povrchu týchto membrán, sú veľmi dôležité pre presun molekúl medzi jadrom, obsahujúcim DNA, a zvyškom obsahu bunky eukaryotického organizmu. Doteraz sa predpokladalo, že membránou obalené jadro aj póry v ňom sú charakteristické výhradne pre eukaryoty.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Foto wikipédia/PLOS Biology
