Nová štúdia o mäsožravých rastlinách z oblasti Austrálie, Ázie a Ameriky ukázala, že stravovacie návyky všetkých týchto šeliem sa vyvinuli až prekvapujúco podobne. Rastliny sa stali mäsožravcami, pretože sa potrebovali dostať k nevyhnutnému hnojivu. Jednotlivé skúmané rastliny síce delia obrovské geografické vzdialenosti a ich vývoj prebiehal individuálne, no biologické procesy, ktorými mäsožravé rastliny trávia hmyz, sú si veľmi podobné. Výskum Victora Alberta z Buffalo University v Spojených štátoch amerických naznačuje, že možnosti pre vývoj mäsožravosti pri rastlinách sú do veľkej miery obmedzené, preto sa dejiny jednotlivých rastlín tak podobajú. Mäsožravé rastliny žijú v oblastiach, ktoré sú veľmi chudobné na živiny. Uhlík si síce dokážu vytvoriť štandardnou fotosyntézou, no majú len minimálny prístup k fosforu a k dusíku, teda k prírodným hnojivám. To priviedlo tieto rastliny k vytvoreniu netradičných metód, ako sa k obom týmto, pre nich dôležitým prvkom, dostať. Živočíchy, ktoré mäsožravé rastliny lovia, majú bohaté zásoby proteínov a nukleových kyselín a rastliny ich dokážu trávením ľahko absorbovať.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
R, foto Pixabay
