DNA z prehistorického zubného povlaku naznačuje, že niektorí naši predkovia si potrpeli na bezmäsité stravovanie a dokonca využívali silu liečivých rastlín. Laura Weyrichová z Austrálskeho centra pre dávnu DNA zastáva názor, že neandertálci boli veľmi inteligentní, komunikatívni a zaujímali sa o to, čo sa deje okolo nich. Už dávnejší výskum ukázal, že kým niektorí neandertálci jedli toľko mäsa ako biely medveď, konzumovali aj rastliny, najmä huby. Weyrichová a jej tím analyzovali DNA jedla a mikróbov zachytených v zubnom povlaku troch neandertálcov, pochádzajúcich z belgickej jaskyne Spy a zo španielskej jaskyne El Sidrón. Tieto 48 000 rokov staré vzorky sú najstarším zubným povlakom, aký bol kedy geneticky analyzovaný. Ukázalo sa, že strava neandertálca z jaskyne Spy, ktorý žil v stepnatej krajine, sa výrazne líšila od stravy neandertálcov z jaskyne El Sidrón, žijúcich v lese. Neandertálec z jaskyne Spy jedol nosorožce srstnaté, muflóny a huby. V povlaku neandertálcov z jaskyne El Sidrón sa však žiadne známky mäsa nenašli. Títo ľudia sa živili borovicovými šuškami, machom, trávou, hubami a kôrou stromov. DNA analýza zubného povlaku neandertálskeho tínedžera z jaskyne El Sidrón, ktorý zrejme trpel žalúdočnými ťažkosťami, ukázala, že konzumoval kôru topoľov, obsahujúcu aktívnu látku aspirínu, a huby Penicillium, produkujúce penicilín. Je teda pravdepodobné, že koncept liečiv tomuto neandertálcovi nebol cudzí.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
