Meteority a sopečná činnosť

Zrážky veľkých telies s planétami sprevádzali erupcie sopiek.

Dopady veľkých vesmírnych telies boli v mladých rokoch našej planéty bežnou udalosťou a vedci došli k záveru, že pre jej vývin boli dôležitejšie, než sa doteraz predpokladalo. Meteority často zanechajú viac než len kráter – zvyknú byť aj spúšťačom sopečnej aktivity, ktorá tvaruje povrch a klímu Zeme ešte dlho po dopade samotného telesa. Geochemici z Trinity College v Dubline zistili, že dopady veľkých telies zvyčajne sprevádzajú intenzívne a dlhodobé explozívne erupcie sopiek. Tím preskúmal vzorky z jedného z najväčších zachovaných kráterov na Zemi, v Sudbury v kanadskom Ontáriu. Vesmírna skala, ktorá kráter vytvorila, dopadla na našu planétu pred 1,85 miliardy rokov. Vytvorila veľké údolie naplnené roztaveným kameňom, ku ktorému sa neskôr pridal aj kameň plný malých sopečných fragmentov.

Sopečné fragmenty nachádzajúce sa v údolí majú podivuhodne zahnutý tvar pripomínajúci klepeto kraba. Vznikajú, keď sa bublinky plynu vnútri roztaveného kameňa zväčšujú, až kým kameň nakoniec nevybuchne pri búrlivých erupciách vznikajúcich za prítomnosti vody. Vyskytujú sa napríklad aj pod ľadovcami Islandu. V skúmanom kráteri prebiehali výbušné erupcie ešte dlho po dopade vesmírneho telesa (dopad meteoritu totiž spôsobil, že údolie sa zalialo morskou vodou). Časom sa zloženie sopečných fragmentov menilo. Po dopade bola miestna sopečná činnosť spôsobená tavením zemskej kôry, ale neskôr začala sopky napájať horúca magma z hĺbok Zeme. Profesor Balz Kamber z Trinity College v Dubline uviedol, že ide o objav, ktorý indikuje, že dopady vesmírnych telies majú vážnejšie dôsledky, než sa predpokladalo. Keď bola Zem mladá, prešla relatívne krátkym obdobím, počas ktorého ju zasiahlo asi 150 veľmi veľkých telies (odvtedy na našu planétu dopadlo len zopár telies takýchto rozmerov).

JK
foto Pixabay