Nová cesta na východ

Portugalský moreplavec Vasco da Gama práve pred 520 rokmi vyplával z lisabonského prístavu, aby objavil cestu do Indie. Cieľ dosiahol, cestu objavil, ale bola to krvavá cesta.

Vasco da Gama sa narodil ako tretie dieťa veliteľovi pevnosti Estevaovi da Gama v Sine, v juhozápadnom Portugalsku, okolo rokov 1468/69. Narodil sa do správnych čias, keďže vtedy bolo portugalské loďstvo svetovou špičkou. Jeho matka mala anglický pôvod a otec patril medzi najurodzenejšie portugalské rodiny. Keď Vasco trochu podrástol, stal sa námorníkom a vzdelával sa v navigácii a matematike.

Výprava sa začína

Hrobka slávneho moreplavca v lisabonskom Kláštore sv. Hieronyma

Portugalský kráľ Manuel I. ho v roku 1497 poveril, aby pripravil námornú cestu na východ, keďže túžil po prístupe kázijským trhom. Výstavbu lodí zverili veliteľovi lisabonského prístavu Bartolomeovi Diazovi. Ten dostal za úlohu postaviť špeciálne lode, oveľa robustnejšie a väčšie, než aké sa bežne používali, aby lepšie ochránili posádku na dlhej ceste. Štyri lode – dve karaky: vlajková loď Sv. Gabriel a Sv. Rafael, karavela Bérrio a malá zásobovacia loď – opustili portugalský Lisabon 8. júla 1497 po rieke Tagus a vydali sa na cestu. Sv. Gabriel a Sv. Rafael mali hmotnosť približne 200 ton, dĺžku 20 metrov a výtlak 120 ton. Vlajkovej lodi Sv. Gabriel velil kapitán Vasco da Gama, Sv. Rafael bol pod velením jeho brata Paola.

Cesta na juhozápad

Na palube boli najnovšie mapy a navigačné prístroje. Lode postupovali smerom na juhozápad v obrovskej slučke smerom do Atlantického oceánu, aby sa vyhli bezveternému pásmu v Guinejskom zálive.

Mapa zachytáva objaviteľskú výpravu na ceste do Indie a späť. Ilustrácia M. Pekarčíková

Nachádzali sa už iba 965 km od Brazílie, keď ich juhozápadný vietor prihnal späť k južnej Afrike. V Zálive sv. Heleny, asi 200 km od Mysu dobrej nádeje, pristáli 7. novembra. V tom čase boli na mori už 13 týždňov, čo je oveľa dlhší čas, než sa plavil Kolumbus. O dva dni na to sa preplavili okolo Mysu dobrej nádeje a v prístave Mossel obchodovali s miestnymi obyvateľmi. Čerstvé potraviny sa im veľmi zišli. Zásobovaciu loď už nepotrebovali, preto ju spálili a zásoby rozdelili medzi ostatné lode. Pred nimi sa začínal neznámy svet. Na Štedrý deň 1497 sa zostávajúce tri lode plavili na sever popri východnom pobreží Južnej Afriky. Cestovatelia túto krajinu nazvali Natal. Nasledujúce dva týždne skúmali tamojšie ústie rieky Rio Cobre (Medená rieka). Rieke dali meno po medených ozdobách, ktoré mali na sebe miestni obyvatelia.

 

Skromné dary pre sultána

Plaviac sa pomaly severovýchodným smerom pozdĺž pobrežia konečne zakotvili 2. marca 1498 v prístave Mozambik. Patril medzi reťazec moslimských mestských štátov na východoafrickom pobreží. Keď sa však Vasco da Gama pokúsil obchodovať s miestnym sultánom, vladár sa vysmial jeho skromným darom. Napriek tomu, že Portugalsko si dalo záležať na čo najmodernejšom a najkvalitnejšom technickom vybavení tejto výpravy, úplne podcenilo prípravu tovaru na obchodovanie. Objavitelia novej námornej cesty nemali čo ponúknuť ako ekvivalent za bavlnu, slonovinu, zlato či perly. V nádeji, že sa im podarí lepšie obstáť pri výmene tovaru, preplavili sa ďalších 1 300 km severne do Mombasy v terajšej Keni, ale ani tam sa im nedarilo. Až vládca ďalšieho kenského mesta Malindi bol prívetivejší, a Vasco da Gama tam dokonca získal do svojej posádky významného arabského navigátora Ahmeda Ibn Majidu, aby mu ukázal cestu do Indie.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 7/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Jana Matejíčková
Foto autorka

One thought on “Nová cesta na východ

  1. Spätný odkaz Pred 523 rokmi sa Vasco de Gama vydal na cestu do Indie | Slovenské múzeum máp

Komentáre sú zakázané