Juraj Buchholtz ml.

Geograf Liptova

V tomto období si pripomíname 280. výročie smrti evanjelického duchovného Juraja Buchholtza, ktorý vynikol ako speleológ, prírodovedec a geograf.

Juraj Buchholtz sa narodil 3. novembra 1688 v rodine evanjelického farára. Študoval teológiu a medicínu na nemeckých univerzitách. Na univerzite v Greifswalde obhajoval u profesora Jeremiáša Papkena (†1736) dizertáciu o konjunkcii Merkúra a Slnka. Dielo bolo výslednicou výpočtov a konjunkcie, ktorá sa uskutočnila 7. novembra 1710. Stavia sa proti astrológii: Ako mohli astrológovia predpokladať pokoj a blahobyt podľa Merkúra, ktorého presnú polohu ani doteraz nepoznajú? Ocenil Keplerov objav, ale zdôraznil význam pozorovania. I neskôr sa venoval aj astronomickým pozorovaniam a články z tejto oblasti svojho záujmu publikoval v akademických vratislavských análoch. Po skončení štúdií absolvoval cestu po Nemecku a v roku 1714 sa vrátil do vlasti. Pôsobil ako rektor v latinskej škole v Paludzi pri Liptovskom Mikuláši a v roku 1722 sa stal riaditeľom chýrneho gymnázia v Kežmarku. V tejto funkcii zotrval až do svojej smrti – zomrel 3. augusta 1737 v rodnom Kežmarku. Dožil sa 48 rokov.

Spätý s prírodou
Udržiaval veľmi úzke styky so slovenským polyhistorom Matejom Belom (1684 – 1749), ktorý bol rektorom evanjelického lýcea v Bratislave a od roku 1718 pre neho pracoval aj na poli vedy. Ako jeden z prvých preskúmal horstvo Vysokých Tatier. Pri svojom bádaní vystúpil aj na najvyššie končiare. Lásku k prírode vštepoval tiež študentom. Organizoval s nimi exkurzie do hôr, z ktorých dve – k Zelenému plesu a pod Jastrabiu vežu podrobne opísal. V roku 1725 skúšal prvé výškové merania vo Vysokých Tatrách, ale ich výsledky sa nezachovali. Cenný je jeho dvojzväzkový latinský cestopisný denník Itinerarium seu Diarium, dlhé roky považovaný za stratený, neskôr nájdený a uložený v archíve Matice slovenskej v Martine. Vypracoval panorámu Vysokých Tatier od Veľkej Lomnice a pomenoval na nej 28 vrcholov.
Jaskyne a draky
Zaujali ho aj prírodné krásy Liptova a počas tamojšieho pôsobenia sa venoval jeho spoznávaniu z viacerých aspektov. Študoval jeho geologickú stavbu, minerálne vody a iné prírodné zaujímavosti. Ním vypracovaná mapa Demänovskej jaskyne bola v skutočnosti prvou mapou jaskyne na Slovensku a Matej Bel ju uverejnil v roku 1723 vo svojom diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska). Prebádal aj jaskyne v Jánskej doline, ale aj Dobšinskú jaskyňu, Domicu i Silickú ľadnicu. List, v ktorom písal o Silickej ľadnici Matejovi Belovi a v ktorom ju aj nakreslil, sa zachoval.
V jaskyniach bádal aj z iných dôvodov – domnieval sa, že v nich žijú draky a za ich pozostatky považoval nálezy kostí jaskynných medveďov. Vtedajšia veda považovala existenciu drakov za reálnu a dokonca nemecký polyhistor jezuita Athanasius Kircher (1602 – 1680) vydal v roku 1665 nemalé dielo o drakoch. Aj sám Juraj Buchholtz vo svojom latinskom denníku zapísal, že nad akýmsi vrchom videl preletieť draka. Na základe kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) zostavil aj kresbu kostry draka. Pôsobil aj literárne. Pre žiakov písal drámy, ktoré s nimi každoročne naštudoval a predviedol verejnosti.
V roku 1937, pri príležitosti 200. výročia jeho smrti, osadili na jeho rodnom dome pamätnú tabuľu, ktorú v roku 1945 zničili vojaci Červenej armády. Na budove Evanjelického lýcea v Kežmarku odhalili v roku 2011 pamätnú tabuľu s menami šiestich karpatských Nemcov, ktorí tu v minulosti pôsobili a ktorých zaraďujú k priekopníkom poznávania Vysokých Tatier. Nachádza sa na nej aj meno Juraja Buchholtza.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora