Nevšedné kamenné výtvory Slovenska sú dielom veľmi dlhej histórie, v ktorej sa mnohokrát vystriedali obdobia morského a suchozemského vývoja, vrásnenia, magmatizmu i vulkanizmu, ale aj zvetrávania, erózno-denudačných procesov a zarovnávania zemského povrchu.
Slovensko je vzhľadom na pomerne malú rozlohu (necelých 50 000 km²) krajinou s prekvapujúcim množstvom unikátnych prírodných výtvorov. Vďačí za to pestrej horninovej skladbe, ktorá je výsledkom zložitého geologického a paleogeografického vývoja od najstarších období až po súčasnosť. V období, v ktorom sa formovali tieto nevšedné útvary, sa zásadným spôsobom menila aj klíma. Raz tu boli trópy či subtrópy, inokedy púšť alebo ľadová krajina. O tom všetkom rozprávajú kamene, či už v podobe minerálov a hornín alebo zaujímavých a často nevšedných kamenných výtvorov.
Čo rozprávajú kamene
Kameň dodáva krajine špecifický ráz a je aj poučnou knihou o histórii Zeme a jej najvrchnejšej časti – zemskej kôre. Nevšedné kamenné výtvory Slovenska opísané v tomto príspevku sú ovplyvnené geologickou štruktúrou, teda usporiadaním a charakterom hornín. V geomorfológii sa takéto formy georeliéfu nazývajú pasívne morfoštruktúry (sú to napríklad príkrovová troska, bradlo, štruktúrny skalný hríb či štruktúrna skalná ihla) a na ich vzniku sa podieľa pasívna tektonika. Formujú sa na geologických štruktúrach, ktoré už stratili svoju mobilitu. Takáto štruktúra už nemá konštruktívnu úlohu v krajine, iba reguluje kvalitu a intenzitu deštrukčnej činnosti rôznych vonkajších geomorfologických procesov.
Autori: voda a zvetrávanie
Tvrdé kamene, ako sú niektoré druhy žúl, vápence, kremence, andezity, bazalty či ryolity, lepšie odolávajú zvetrávaniu a vonkajším geomorfologickým procesom. Aj preto tvoria vyvýšeniny a rieky v nich vytvárajú pomerne úzke doliny. Voda viac rozrušuje povrch kameňov rozpustných vo vode a vďaka puklinám aj priepustných (napr. vápence). Puklinami preniká pod zemský povrch a realizuje tu svoju rušivú aj tvorivú činnosť. Naopak tam, kde sa vyskytujú menej odolné horniny, napr. ílovce, ílovité a slienité bridlice, sopečné tufy, ako aj tektonicky viac porušené horniny, sa sformovali širšie doliny, sedlá, kotlinky a iné zníženiny.
Skalné ihly
Na mnohých miestach Slovenska je veľa osamotených a od okolia izolovaných kamenných výtvorov. Patria medzi ne aj geologickou štruktúrou podmienené skalné ihly. Štruktúrne skalné ihly sú relatívne vysoké, pomerne úzke skalné veže so zašpicateným vrcholom. Vznikajú postupnou deštrukciou rozsiahlejších skalnatých útvarov v dôsledku ich gravitačného rozvoľnenia, mechanického zvetrávania a odnosu horninového materiálu. Skalné ihly bývajú často lokalizované vo vrcholových partiách mnohých tektonicky zdvihnutých a rozlámaných horských masívov, rozšírené sú aj na rôzne strmých svahoch. Zvláštnym prípadom sú lávové ihly, ktoré vznikali pri sopečnej činnosti stuhnutím kyslej viskóznej lávy a jej transformáciou, napr. Szaboova skala pri Hliníku nad Hronom.
Útvary hodné obdivu
Na svahu Ostrého vrchu neďaleko Hričovského Podhradia na Považí sa týči hričovská skalná ihla. Asi 15 m vysoký štíhly skalný útvar predstavuje denudačný zvyšok pôvodne väčšieho vápencového brala, ktoré sa vplyvom mrazového zvetrávania v pleistocéne postupne rozpadlo a neskôr sa pod jeho likvidáciu podpísala aj ťažba kameňa. Je to naša jediná ihla suškom, ktoré tvorí malé skalné okno v dolnej časti kamenného výtvoru. Ukrýva v sebe fosílne organizmy – koraly, ulitníky, lastúrniky, machovky a červené vápnité riasy – litotamnie. Útvar nazývaný ostrá skala (tiež Čertova skala) je vysoký asi 10 metrov a je to tiež štruktúrna skalná ihla. Nachádza sa západne od obce Hajtovka v Ľubovnianskej vrchovine. Ide o izolovaný blok jurských vápencov, ktoré patria bradlovému pásmu a ktorý vznikol eróznou činnosťou rieky Poprad. Nachádza sa na jeho nive a predstavuje v podstate obtočník. Medzi skalné ihly podmienené geologickou štruktúrou nesporne patrí Poluvsianska skalná ihla. Ojedinelá geomorfologická forma vznikla oddelením od dolomitového masívu intenzívnou tektonickou a erózno-denudačnou činnosťou. Mohutná skalná veža Krkavá skala pod vrchom Sidorovo pri Ružomberku je tiež kamenná ihla. Vznikla gravitačným rozpadom a zvetrávaním dolomitov. S výškou 22 m patrí medzi najvyššie skalné ihly na Slovensku.
Skalné päste
Okrem osamotených skalných veží, špicatých ihiel či skalných miest môžeme na Slovensku nájsť aj kamenné formy, ktoré pripomínajú päste. Jednou z najznámejších a najdostupnejších skalných pästí je výrazný morfologický útvar pod vrchom Mních neďaleko Liskovej pri Ružomberku. Jánošíkova päsť je kamenný výtvor tvaru zaťatej päste, ktorá sa najviac dávala do súvisu s Jánošíkom a symbolizuje boj proti panskému utláčaniu. Rieka Váh sa tu predierala cez vápencovo-dolomitické komplexy stredného triasu a vypreparovala z nich kamenný útvar, ktorý má dnes výšku šesť metrov. Medzi kamenné výtvory neobvyklého tvaru patrí aj Stratený budzogáň. Nachádza sa v Súľovských skalách, neďaleko obce Zbyňov a budujú ho súľovské zlepence tvorené okruhliakmi vápenca.
Skalné ostrovy
Mnohé slovenské rieky nám na svojich nivách zanechali veľa kamenných ostrovov a ostrovčekov, ktoré majú charakter obtočníkov. Sú to zvyšky väčších skalných masívov, ktoré sa riekam postavili do cesty pri ich zarezávaní sa do okolitých svahov a dna. Okrem už spomínanej Ostrej skaly patrí medzi ne skalný útvar nazývaný Mašiansky balvan. Nachádza sa na nive Váhu neďaleko Kráľovej Lehoty. Názov dostal podľa Maše, vysokej pece, ktorú tu postavili v roku 1792. Mašiansky balvan je prírodná pamiatka s výškou šesť a šírkou 12 metrov. Tvoria ho vápence, na vrchole sú ešte vážske štrky.
Je to zvyšok štrkovej akumulácie eróznej riečnej terasy, ktorý Váh obtiekol. Na severnom okraji mesta Liptovský Hrádok smerom na Dovalovo sa blízko koryta rieky Belá nachádza na skalnom útvare hrad Liptovský Hrádok. Postavili ho na obtočníku Belej, ktorý je z druhohorných dolomitov a dolomitických vápencov. Medzi Martinom a Vrútkami na lúke neďaleko koryta Váhu možno vidieť zvláštnu formu georeliéfu lichobežníkového tvaru. Nevysoký kopec Hrádok ľudia v minulosti považovali za hrob hunského vojvodcu Atilu, ktorý žil v rokoch 434 – 453. Práve podľa neho dostal kopec meno Atilov hrob. Tvoria ho štrky a piesky podobné horninám na viacerých miestach v okolí. Sú to staré náplavy Váhu. Počas ľadových dôb, keď mal menej vody, zbavoval sa štrkov a pieskov a usadzoval ich pozdĺž koryta. V medziľadových dobách, keď sa oteplilo a roztápajúce sa ľadovce z okolitých pohorí dodávali riekam vodu, premiestňoval svoje koryto a rozplavoval staršie usadeniny. Niektoré sa mu celkom nepodarilo zničiť, obtiekol ich a vytvoril obtočník Atilov hrob. Bátovský balvanv Hrochotskej doline pod Poľanou je osamotený, mohutný 14 metrov vysoký a osem metrov široký kamenný blok. Nachádza sa na riečnej nive potoka Hučava. Tvoria ho stmelené sopečné bomby, lapily a sopečný popol.
Skalné brány a okná
Rôzne veľké štruktúrne skalné brány a okná – otvorené aj zatvorené – tiež patria medzi nevšedné kamenné výtvory. Najväčšou kamennou bránou Slovenska je Gotické okno. Meno jej dal lomený oblúk, ktorý pripomína gotický oblúk. Má výšku 13 metrov. Najväčšia skalná brána tvorená prevažne z vápencov a dolomitov, vysoká až 27 m, sa nachádza na Ohništi (1 538 m n. m.) v Nízkych Tatrách. Pod hlavným vrcholom je 125 metrov hlboká Veľká ľadová priepasť a neďaleko vrcholu otvorené skalné okno. Kostolecký dómje ozdobou Kostoleckej tiesňavy, 500 m dlhej doliny v Manínskej vrchovine. Tiesňava vznikla zarezaním sa Manínskeho potoka do druhohorných vápencov bradla Drieňovka. Prerezaním sa skalný masív rozdelil na dve časti. Kým ľavá strana sa rozpadla na mnoho bralnatých útvarov a z väčšej časti zarastá hustou vegetáciou, pravá strana vytvára mohutný skalný dóm, ktorý má tesne pod vrcholom skalný previs.
Skalné hríby
Skalné hríby sú štruktúrne formy georeliéfu modelované viacerými geomorfologickými činiteľmi a procesmi do hríbovitého tvaru. Vznikajú z vypreparovaných skalných výstupov predovšetkým pôsobením veternej korózie, ktorá sa prejavuje intenzívnejšie v nižších polohách. Súvisí to s väčším množstvom prízemne unášaného piesku. Na ich vzniku sa podieľa aj zvetrávanie a rôzne stráňové procesy. Skalný hríb sa skladá z hornej časti (hlavy), ktorá prečnieva cez spodnú časť (nohu). Niekoľko hríbových kameňov sa nachádza na severozápadnom okraji obce Slovenská Ľupča na Pohroní. Nad ľavým brehom potoka Ľupčica, na svahu Stráne sa vypína Ľupčiansky skalný hríb. Je vysoký 8,5 metra. Jeho noha má šírku šesť metrov a hlava osem metrov. Vznikol selektívnym zvetrávaním a eróznou činnosťou spôsobenou vetrom v horninách starších treťohôr. Zlepence, ktoré tvoria okruhliaky vápencov, a brekcie s úlomkami dolomitov, sa tu striedajú s pieskovcami. Podobný útvar sa formuje hneď v jeho susedstve, zatiaľ má však charakter výrazného previsu. V lese nad skalným hríbom sa skrývajú ďalšie pozoruhodné menšie hríbiky, aj tri pri sebe, rôzne veže, výklenky a iné útvary. V okolitých piesočnatejších usadeninách sa nachádzajú skamenené schránky numulitov, drobných morských organizmov, ktoré potvrdzujú starotreťohorný vek hornín.
Na južnom úpätí Kremnických vrchov sa nachádza nevšedný kamenný útvar, ktorý tiež pripomína hríb. čertova skala je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Boky neďaleko obce Budča pri Zvolene. Skala vznikla v hrubých polohách pyroklastických hornín. Nachádzajú sa tu tufy zložené zo sopečného popola a drobných kamienkov – lapíl aj sopečné aglomeráty, ktoré tvoria rôzne veľké úlomky, bomby a balvany stuhnutej lávy. Vyvrhla ich zo svojich útrob sopka v mladších treťohorách. Pôsobením dažďa vznikli v nerovnorodom materiáli najskôr zemné pyramídy, na vrchole zakryté balvanom, ktorý ich ako klobúk chránil proti zničeniu. Takto vznikla aj Čertova skala. Majestátny Markušovský skalný hríb sa týči na svahu doliny Hornádu pri Markušovciach. Mnohí ho považujú za najkrajší a najtypickejší skalný hríb na Slovensku. Jeho klobúk je z pieskovca a noha zo zlepenca z obdobia paleogénu.
Príktovové trosky
Príkrovové trosky sú tiež pasívne morfoštruktúry. Predstavujú zvyšky príkrovov – komplexov zvrásnených alebo inak tektonicky porušených hornín, ktoré boli vplyvom dlhodobého pôsobenia tektonického tlaku odtrhnuté od svojho podložia, presunuté na značné vzdialenosti a nasunuté na iné podložie. Sú to napríklad vrchy Šíp, Čierny Kameň a Sidorovo vo Veľkej Fatre, Veľký Choč (Chočské vrchy), Veľký a Malý Rozsutec (Malá Fatra), Poludnica v Nízkych Tatrách a iné. Príkrovové trosky sú v prevažnej miere tvorené dolomitmi, pre ktoré je charakteristický výskyt skalných miest.
RNDr. Mária Bizubová
Katedra fyzickej geografie a geoekológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Foto autorka
