Minojci z Kréty a Mykénčania z gréckej pevniny mali korene v egejskej oblasti, v ktorej žili, a v západnej Anatólii. Kanaánci sčasti doteraz žijú tam, kde za starozákonných čias.
Predkami minojskej civilizácie na Kréte a v okolí boli miestni skorí farmári. Platí to aj o kultúrnych dedičoch Minojcov, Mykénčanoch z Peloponézu či z pevninského i ostrovného Grécka. Ide o vôbec prvé európske kultúry s písmom. Civilizačne vynikli najmä Minojci. Antické Grécko, pilier našej kultúry, sa zrodilo z tohto základu. DNA odhalila blízku príbuznosť Minojcov s Mykénčanmi, ako aj to, že súčasní Gréci sú ich priami potomkovia. Genetický výskum obyvateľov starovekého prístavného mestského štátu Sidón (teraz Sajdá v južnom Libanone) poodhalil pôvod Kanaáncov, populácie juhovýchodu Stredomoria pred príchodom Hebrejov a Filištíncov. Vznikli zmiešaním miestnych ľudí z mladšej kamennej doby, neolitu, s migrantmi príbuznými obyvateľom Iránu v medenej dobe, chalkolite, medzi neolitom a bronzovou dobou. Kanaánci boli priamymi predkami dnešných Libanoncov.
Archeodetektívi
DNA Minojcov a Mykénčanov skúmali 34 vedci z deviatich krajín na čele s Iosifom Lazaridisom a Davidom Reichom z Harvard Medical School v Bostone, Johannesom Krauseom z Max Planck Institute for the Science of Human History v Jene (Nemecko) a Georgeom Stamatoyannopoulosom z University of Washington. Nové poznatky uverejnili v časopise Nature. Na druhej strane šestnásti vedci z piatich krajín, ktorých viedli Marc Haber a Chris Tyler-Smith z Wellcome Trust Sanger Institute v Hinxtone pri britskom Cambridgei skúmali DNA Kanaáncov. Výsledky uverejnili v časopise American Journal of Human Genetics. Kanaánci sú archeologicky dosť dobre známi, no v písme ich spomínali najmä iné kultúry, osobitne starovekí Egypťania, sami však zanechali málo textov. Ich pôvod a väzba na súčasných ľudí boli nejasné.
Prví gramotní Európania
Minojská civilizácia na Kréte a v okolí existovala v rokoch 2600 až 1100 pred n. l. Prvá v Európe používala písmo, a to hneď dva typy: hieroglyfické a lineárne písmo A. Ani jedno sa doteraz nepodarilo vylúštiť. Nevie sa ani, akým jazykom hovorili, skorá gréčtina to nebola. Minojci však vystupujú v starogréckych legendách, čo naznačuje úzke väzby. Stačí spomenúť tú o Labyrinte a oblude Minotaurovi, ktorú azda inšpiroval zložitý moderne koncipovaný palác v severokrétskom Knóssose. Mykénska civilizácia existovala v rokoch 1700 až 1050 pred n. l. Zrodila sa na gréckej pevnine, expandovala na egejské ostrovy a napokon ovládla aj minojskú Krétu. Mykénčania používali lineárne písmo B. V rokoch 1951 až 1953 ho rozlúštili britskí lingvisti Michael Ventris a John Chadwick. Ide o slabikovo-logografické písmo. Podľa všetkého sa vyvinulo v 14. storočí pred n. l. z lineárneho písma A. Zodpovedalo forme skorej gréčtiny, indoeurópskeho jazyka.
Príbuzenská štafeta?
Okázalá kultúra Minojcov, ktorá sa naraz objavila zdanlivo izolovane na Kréte, budila dojem, že ju tam priniesli civilizačne pokročilejší migranti. Mykénčania ju prevzali. Chceli sme určiť, či minojskí a mykénski ľudia boli geneticky odlišní či nie. V akom vzťahu boli? Kto boli ich predkovia? A ako s nimi súvisia novovekí Gréci? hovorí Johannes Krause. S kolegami dekódoval DNA vyťaženú z kostí 19 dobových obyvateľov širšej predmetnej oblasti. Išlo o desať Minojcov, štyroch Mykénčanov, jedného obyvateľa pevninského Grécka z neolitu (cca 5400 pred. n. l.), jedného Kréťana po príchode Mykénčanov a troch obyvateľov maloázijskej Anatólie z bronzovej doby. Získané DNA porovnali s DNA takmer tritisíc ľudí zo staroveku i novoveku. Ukázalo sa, že Minojci neprišli zďaleka. Z troch štvrtín boli potomkami miestnych obyvateľov, neolitických farmárov západnej Anatólie a širšej egejskej oblasti, s malou prímesou východnejších etník z Kaukazu a Iránu. Aj keď si zachovali špecifiká, boli úzko príbuzní s Mykénčanmi.
Nielen stepná migrácia
Pôvodne prevládal názor, že východnú DNA priniesli do juhovýchodnej Európy pastierske etniká zo stepí severne od Čierneho a Kaspického mora. Minojčania však v sebe nemali žiadnu genetickú stopu stepných etník. Tá sa však popri východnej v Mykénčanoch našla. DNA Minojčanov ukazuje na dosiaľ neznámu migráciu z Kaukazu a Iránu cez Anatóliu mimo stepí, ako aj na skutočnosť, že hoci stepné etniká prenikli cez Balkán až do pevninského Grécka, na Krétu nie. Grécke genetické vzorky z neolitu až po jeho úplný miestny záver okolo roku 4100 pred n. l. nedokladujú ani jednu z týchto línií pôvodu. To naznačuje, že genetická prímes, ktorú sme odhalili, vznikla v období medzi 4. a 2. tisícročím pred naším letopočtom, vysvetlil David Reich.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Zdeněk Urban
