Okná do oblakov

Z desiatich aktuálne najvyšších budov sveta sa päť nachádza v Číne a len jednu postavili na západnej pologuli. Polovicu stavieb z prvej desiatky navrhli architekti z amerického štúdia Kohn Pedersen Fox.

Prvé obývateľné budovy, ktoré svojou výškou podstatne presiahli obvyklé stavby svojej doby, sa začali presadzovať vo veľkých mestách koncom 19. storočia. Ich stavbu inicioval technický rozvoj a vývoj nosných konštrukcií na báze železobetónových či oceľových nosných prvkov a tiež skutočnosť, že v rozvíjajúcich sa veľkomestách začal byť nedostatok pozemkov a ich cena v centrách miest enormne rástla. Práve tento problém sa dal elegantne vyriešiť stavbou vysokých budov.

Honba za rekordmi

Neskôr pribudol ďalší dôvod – snaha staviteľov postaviť najvyššiu budovu sveta. Do honby za rekordne vysokými budovami sa postupne dostali aj neférové prvky: napríklad výška budovy sa navýšila postavením antény na strechu. Bolo nutné nájsť všeobecne akceptovateľné kritériá výšky budov. Tejto úlohy sa ujala nezisková organizácia Council on Tall Buildings and Urban Habitat (CTBUH) čiže Rada pre vysoké budovy a ľudské sídla. Rada definovala, že za budovu možno považovať takú stavbu, ktorá má na aspoň 50 % svojej výšky podlahové plošiny s obývateľnými priestormi. Pokiaľ ide o stanovenie výšky budovy, CTBUH vypracovala tri kritériá, pričom na vytváranie rebríčkov najvyšších budov sa obvykle používa kritérium, podľa ktorého sa výška meria od úrovne prahu hlavného vstupu do budovy po vrchol jej najvyššieho stavebného prvku. Tým môže byť napríklad aj dekoračná vežička, ale už nie anténa, vlajkový stožiar či iná vyložene technická konštrukcia.

Supervysoké a megavysoké

Budovy vyššie ako 300 m nazýva CTBUH supervysokými, megavysokými sú tie, ktorých výška presahuje 600 metrov. Podľa CTBUH stojí na celom svete 125 dokončených budov vyšších ako 300 metrov, ale len tri sú megavysoké. Zatiaľ čo v 20. storočí sa rekordne vysoké budovy stavali najmä v USA, v novom tisícročí prvenstvo prevzali ázijské krajiny, najmä Čína a Dubaj. Ponúkame základné informácie o budovách, ktoré sú v súčasnosti podľa CTBUH v rebríčku najvyšších budov sveta na prvých desiatich miestach. Názvy uvádzame tak, ako sa obvykle uvádzajú v zahraničnej literatúre.
10. International Commerce Center

Desiatou najvyššou budovou na svete je budova International Commerce Center (Medzinárodné obchodné centrum) v Hongkongu, ktorá v čase svojho dokončenia v roku 2010 bola s výškou 484 m štvrtou najvyššou budovou sveta. Jednou zo zaujímavostí tejto budovy, v ktorej sú prevažne kancelárie (ale aj hotel), sú dvojpodlažné výťahy. Kuriozitou je aj to, že žiadne z jej 108 podlaží nie je označené číslom obsahujúcim číslicu 4, ktorá sa v čínštine vyslovuje veľmi podobne ako slovo smrť.
9. Shanghai World financial Center
Na deviatom mieste je s výškou 492 m budova Shanghai World Financial Center (Šanghajské svetové finančné centrum) dokončená v roku 2008. Sú v nej kancelárie, hotely a obchody. Mrakodrap má unikátny tvar s výškou sa meniacim prierezom a je ukončený trapézovým oknom. Pre tento originálny tvar sa familiárne nazýva Otvárač fliaš. V suvenírovom obchode budovy sa predáva jej kovový model použiteľný na otváranie fliaš s korunkovým uzáverom.

8. Taipei 101
Na ôsmu priečku klesla budova Taipei 101 v taiwanskom hlavnom meste, ktorá bola od svojho dokončenia v roku 2004 až do roku 2009 najvyššou budovou sveta. Budova má – ako to naznačuje jej označenie – 101 nadzemných podlaží a je vysoká 508 metrov. Hlavným vizuálne príťažlivým prvkom budovy je jej osem na sebe uložených segmentov, pripomínajúcich rytmus čínskych pagod. Číslica osem sa v čínskej kultúre spája s hojnosťou a prosperitou. Technickou lahôdkou budovy je mohutné kyvadlo s hmotnosťou 660 ton, zavesené na 92. podlaží. Toto kyvadlo tlmí výkyvy budovy spôsobené silným vetrom alebo zemetrasením.
7. Guangzhou Ctf finance Centre
Na siedmom mieste rebríčka je budova Guangzhou CTF Finance Centre (Finančné centrum CTF) v čínskom meste Kanton. Túto budovu otvorili v októbri 2016, je vysoká 530 metrov a má 111 podlaží. V budove sú kancelárie, rezidencie a hotely a denne ju navštívi vyše 30 000 ľudí. Zvláštnosťou budovy je jej terakotové obloženie – ide o tradičný čínsky materiál, ktorý dobre odoláva korózii.

Rado Mlýnek