Od čaju k luxu

Skôr ako mohla Európska komisia obmedziť maximálny dovolený príkon domácich vysávačov, musel tohto domáceho pomocníka niekto vymyslieť.

Znie to priam neuveriteľne, ale v 18. storočí sa na čistenie kobercov používali v studenej vode prepraté vrecúška na čaj, ktoré mali zabrániť víreniu usadeného prachu. V roku 1860 sa objavil vynález Daniela Hessa – išlo o akýsi zametač kobercov s rotujúcou kefou a mechmi, ktorý by sme mohli považovať za predchodcu mechanickej metly. Ani nie o 10 rokov si dal Američan Ives W. McGaffey patentovať Whirlwind, ručne poháňaný čistič kobercov, no dieru do sveta neurobil. Všetko sa zmenilo v roku 1888, keď Nikola Tesla prišiel s konceptom elektromotoru poháňaného striedavým prúdom. Na trhu sa začali objavovať rôzne víridlá a dúchadlá, ktoré však prach iba odfúkli a ešte väčšmi rozvírili.V roku 1901 si anglický inžinier Hubert Cecil Booth (1871 – 1955) pri predvádzaní nového spôsobu čistenia železničných vagónov, keď stlačený vzduch odfukoval prach zo sedadiel a podláh, uvedomil, že by bolo rozumnejšie prach vysať. Doma si ľahol na podlahu a tesne nad kobercom začal sať vzduch cez vreckovku. Na vreckovke sa usadilo množstvo prachu – a to bol prvý krok k vynálezu moderného vysávača. Ten sa Boothovi podarilo skonštruovať v roku 1902. Pretože v tom čase malo len málo domácností zavedenú elektrinu, vyriešil Booth jeho používanie celkom originálne: vysávač umiestnil na voz ťahaný koňmi a hadicou dlhou takmer 250 metrov dosiahol z ulice na ktorékoľvek miesto v okolitých domoch. Prenosný vysávač vyrobil Booth v roku 1906, ale už rok predtým ho začala vyrábať firma Chapman and Skinner zo San Francisca. A zrazu sa začali objavovať ďalší výrobcovia vysávačov. Medzníkom sa stal rok 1912, keď Axel Wenner-Gren začal budovať Elektrolux a vyrábať vysávačLux 1 (na obr.). V roku 1921 sa objavil Model V – prvý krok k vysávačom bežnej domácnosti. Začalo sa obdobie, keď sa firemné označenie lux stalo synonymom pre vysávač.

R