Hľadá sa vesmírny odpad

Špeciálny vláknový laser s centimetrovou presnosťou určí polohu vesmírnej smietky.

Len nedávno uplynulo 60 rokov od vypustenia prvej umelej družice Zeme, sovietskeho Sputnika. Odvtedy sa na obežnú dráhu okolo Zeme i ďalej do vesmíru dostali stovky objektov vytvorených ľudskou rukou. V bežnom živote si možno ani celkom neuvedomujeme, do akej miery v súčasnosti náš život – i fungovanie svetového hospodárstva – už závisia od informácií, ktoré na Zem dodávajú umelé družice a sondy. Ide napríklad o informácie o počasí, prenos telekomunikačných a televíznych signálov, navigačné údaje či diaľkový prieskum našej planéty. Podľa údajov veliteľstva strategických vzdušných síl USA, ktoré sleduje vesmírne objekty na obežných dráhach okolo Zeme, krúži okolo našej planéty vyše 1 400 funkčných satelitov a celkovo temer 18 000 objektov, z ktorých väčšinu tvoria nefunkčné satelity, časti nosných rakiet i ďalší vesmírny odpad. V uvedenom počte sú zahrnuté len objekty takej veľkosti, ktoré americký systém dokáže zistiť – ide o objekty, ktorých aspoň jeden rozmer je väčší ako 10 cm. Počítačové simulácie ukazujú, že okolo Zeme putuje aj približne 670 000 úlomkov s rozmermi 1 cm až 10 cm a pravdepodobne až asi 170 miliónov úlomkov, ktorých rozmery sú menšie ako 1 cm. Tieto úlomky predstavujú veľké riziko pre vesmírne stanice s ľudskou posádkou i pre veľmi drahé telekomunikačné či meteorologické družice. Prvým predpokladom na úspešné zničenie vesmírnych úlomkov je priebežné zisťovanie ich presnej polohy a smeru pohybu. Na tieto účely má slúžiť špeciálny laserový systém, ktorý vyvinuli vedci z Fraunhoferovho ústavu pre aplikovanú optiku a jemnú mechaniku v nemeckej Jene. Základom tohto systému je vláknový laser, ktorý do rôznych smerov vo vesmíre vysiela pulzy trvajúce len niekoľko miliardtin sekundy. Od kúskov vesmírneho odpadu odrazené pulzy zachytia citlivé snímače systému, pričom z doby od vyslania do príjmu odrazeného pulzu možno s centimetrovou presnosťou stanoviť polohu i smer pohybu vesmírnej smietky.

RM
foto Fraunhofer IOF