V uplynulých mesiacoch sa v médiách veľa hovorilo o tom, že niektorí výrobcovia najmä elektrických spotrebičov a elektronických výrobkov zámerne umiestňujú do výrobkov súčiastky, ktoré skracujú ich životnosť, a to spravidla krátko po uplynutí záručnej lehoty. Takéto praktiky údajne evidujú v niektorých štátoch Európskej únie a napríklad vo Francúzsku túto problematiku upravili v rámci trestného práva. Aj v Národnej rade Slovenskej republiky sa o tom diskutovalo v súvislosti s návrhom na prijatie zákona na zamedzenie takýchto praktík. Diskutabilné súčiastky získali v médiách, ale aj v diskusii v Národnej rade SR označenie kazítka. V slove kazítko môžeme vyčleniť ako odvodzovací základ nedokonavé sloveso kaziť a príponu -tko. Slovo kazítko však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, lebo v slovenčine sa názvy vecí a nástrojov slovotvornou príponou -tko netvoria. Takto utvorené slová sa v jazykových príručkách hodnotia ako nesprávne či nespisovné. O slove kazítko možno konštatovať, že je mechanicky prevzaté z češtiny (porov. internetové stránky) a niektorí používatelia slovenčiny za ním siahajú a používajú ho najmä pod vplyvom českých textov podobne, ako používajú mnohé iné názvy vecí a nástrojov utvorené touto príponou (porov. napr. zdobítko namiesto náležitého ozdobovač, lehátko namiesto ležadlo, krmítko namiesto kŕmidlo). V slovenskej jazykovednej tradícii sa slová utvorené príponou -tko tradične odmietali a v kultivovaných jazykových prejavoch sa netolerovali, hoci v spontánnych jazykových prejavoch, ale aj v propagačných materiáloch sa nezriedka stretáme s takto utvorenými slovami.
V slovenčine sa názvy vecí a nástrojov, ktorých odvodzovacím základom je sloveso, tvoria viacerými príponami, napr. -č (spínať – spínač), -áč (rapkať – rapkáč), -ák/-iak (bodať – bodák, bzučať – bzučiak), -dlo (počítať – počítadlo), -ka (snímať – snímka), -ačka (skúšať – skúšačka). Z uvedených prípon možno pri utvorení pomenovania súčiastky, ktorá po istom čase spôsobuje znehodnotenie výrobku, uplatniť dve prípony. Je to predovšetkým prípona -č, teda kaziť – kazič (podobne sú utvorené názvy drviť – drvič, istiť – istič, meniť – menič, tlmiť – tlmič). Do úvahy prichádza utvorenie názvu uvedenej súčiastky aj príponou -dlo, teda kazidlo (podobne sú utvorené názvyčerpadlo od slovesa čerpať, držadlo od slovesa držať, ležadlo od slovesa ležať, plavidlo od slovesa plaviť, svietidlood slovesa svietiť, tienidlo od slovesa tieniť atď.). Ak sa aj naďalej bude hovoriť o súčiastke, ktorá skracuje životnosť výrobku, je odôvodnené vo verejných jazykových prejavoch siahnuť za niektorým z náležite utvorených spisovných výrazov kazič alebo kazidlo.
PaedDr. Matej Považaj, CSc.
