Hoci po nástupe tzv. e-kníh technologickí nadšenci prorokovali klasickým knihám skorý zánik, zdá sa, že opak je pravdou. Dokazuje to aj neutíchajúca výstavba knižníc.
Priekopníkmi knižnej vzdelanosti boli staroveké národy, jednu z najstarších knižníc našli archeológovia v Mezopotámii. V 4. storočí pred n. l. sa v Grécku objavili prvé verejné knižnice, súkromné však v tom období stále prevládali. Okolo roku 300 pred n. l. sa v egyptskej Alexandrii položil základ veľkej verejnej knižnice. Jej podobu ovplyvnil Aristotelov žiak Demetrius z Falera, ktorý rozhodol, že v slávnej Alexandrijskej knižnici bude uložená kópia každej knihy, ktorá vznikla v starovekom svete. Prvé rozsiahlejšie knižnice patrili zvyčajne panovníkom alebo kláštorom. Nový záujem o knihy a knižnice prinieslo obdobie renesancie, vynález kníhtlače v 15. storočí zasa spôsobil rýchly nárast počtu kníh. Knižnice sa začali pomaly otvárať verejnosti a ich obľuba rástla. Hoci v posledných rokoch zaznamenali počítače aj elektronické knihy veľký rozmach, na veľkú radosť milovníkov tlačeného slova nedokázali nahradiť klasické knihy. A tak sa knižnice nemusia obávať o svoju existenciu.
Knižnica so saunou
Keďže je vo Fínsku najobľúbenejšou kultúrnou službou knižnica, Fíni sa rozhodli budúcoročné oslavy stého výročia občianskej vojny osláviť typicky fínsky – otvorením novej Ústrednej knižnice v Helsinkách. Tuula Haavistová, riaditeľka Kultúrnej služby mesta Helsinki a vedúca knižničnej činnosti Fínska, to zhrnula nasledovne: Knižnica je základom fínskeho vzdelávania a vo Fínsku je vzdelávanie stratégiou prežitia. Celá populácia musí mať prístup k vedomostiam a ku kultúre. A tak Fíni vyhlásili medzinárodnú súťaž o podobu novej budovy knižnice. Zvíťazilo fínske štúdio ALA, ale nie preto, lebo bolo domáce, ale kvôli najpôsobivejšej integrácii knižnice do vizuálneho kontinua krajiny v zálive Töölönlahti. Architekti preskúmali myšlienku budovania knižnice z hľadiska funkčnosti ďalších budov v okolí, a tak ich návrh počíta s rozdelením knižnice na tri časti: tradičnú knižnicu, funkčnú knižnicu a pokračovanie verejného priestoru. Tradičná knižnica znamená uchovávať knihy, požičiavať ich a čítať ich. Funkčnosť zahŕňa ponuku seminárov a zariadenia na rôzne aktivity. Obe tieto časti budú v horných poschodiach navodzovať tradičnú tichú a pokojnú atmosféru knižníc. Zároveň budú slúžiť ako únik od rušného centra a ponúknu výhľad na neďaleký park a na panorámu Helsínk. V rámci verejného priestoru, ktorý je na prízemí, knižnica zahŕňa kaviarne, reštauráciu, veľkú sálu, kino a saunu. Celkovo však budova pôsobí, že celý priestor bude vlastne otvoreným miestom.
Základ je drevo
Keďže stavby v oblasti Töölönlahti predstavujú veľa studených materiálov, ako sú sklo a kov, architekti si vybrali na zateplenie tejto štvrte práve drevo. Hoci si mnoho ľudí myslí, že drevo nie je typickým mestským stavebným materiálom, tvorcovia Ústrednej knižnice Fínska sa rozhodli, že základný materiál a hlavné nosné prvky knižnice budú z miestnych materiálov tej najvyššej kvality, ako je napríklad sibírsky smrekovec. Interiérové priestory sú príjemne intímne, s mäkkými a zaoblenými tvarmi, pričom ich zakrýva zakrivený strop. Druhé poschodie má obmedzené množstvo svetla a obsahuje veľa konštrukcií len s malými plochami a so zákrutami a medzerami medzi nimi. Ostatné podlažia sú drevené. Najvyššie poschodie stúpa do vrchu a ponúka dobrý výhľad na celý priestor. Horné poschodie je extrémne dlhé a prekvapivo otvorené, nie je to bežný typ fínskeho verejného priestoru. Ako je pre Fínov typické, budova knižnice je nesmierne energeticky efektívna.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
R
