Mali by samoriadiace vozidlá chrániť pasažierov za každú cenu, alebo by mali byť naprogramované tak, aby ich obetovali, ak to znamená ochrániť ostatných? Nová štúdia hovorí áno a áno. Vedci sa opýtali 451 dobrovoľníkov, či by v prípade neodvratnej nehody bolo vhodnejšie obetovať pasažierov alebo náhodných okoloidúcich. Ide o klasickú dilemu, v etike známu ako električková dilema. Keď bol pomer ohrozených jedna k jednej, teda jeden pasažier k jednému chodcovi, asi 75 % opýtaných povedalo, že by sa mal zachrániť pasažier. Ako však stúpal počet ohrozených chodcov, opýtaní začali meniť svoj názor: Keď bolo päť chodcov a jeden pasažier, 50 % povedalo, že sa má zachrániť pasažier. Keď bolo chodcov 100, počet klesol na 20 %. Tieto odpovede sú v súlade s výsledkami druhého prieskumu, v ktorom 259 ľudí odpovedalo na otázku, či by výrobcovia áut mali programovať vozidlá tak, aby zachránili viac životov – postoj známy ako prospechársky. S týmto súhlasilo asi 70 % respondentov. No keď sa ich spýtali, či by si kúpili auto naprogramované tak, aby obetovalo vodiča, záujem o takéto vozidlo by malo asi len 30 % opýtaných.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
