Všetko živé v prírode sa musí v našich končinách prispôsobovať počasiu a meniacim sa podmienkam počas celého roku. Ale čo v prípade, ak sa príroda zblázni?
To, ako hlucháň rozoznáva jednotlivé ročné obdobia, je obdivuhodné. V niektoré roky to podľa charakteru počasia vyzerá v lese uprostred januára skôr ako v apríli, hlucháne však táto anomália v poveternostných pomeroch nepomýli. Na druhej strane, nezriedka uprostred apríla panuje na tokaniskách pravé zimné počasie s chumelicou a mrazmi, no kohúty to neodrádza od tokania… Podľa neomylného vnútorného biologického kalendára, odvodeného z pomeru medzi tmavou a svetlou fázou dňa, hlucháne dokážu usúdiť, aké ročné obdobie panuje v prírode. A to bez ohľadu na počasie, ktoré svojím charakterom nemusí danému ročnému intervalu vôbec zodpovedať.
Hlucháň hôrny (Tetrao urogallus) je najväčší vták z čeľade bažantovité. Zväčša žije skryto a samotársky na miestach, kde ho neruší prítomnosť človeka. Najčastejšie ho môžeme pozorovať v slnečných zmiešaných a ihličnatých lesoch. Samec je tmavý, s nevýrazne sfarbenou hlavou, má svetlý zobák. Meria až 60 cm a môže vážiť jeden až jeden a pol kilogramu. Jeho výraznou časťou je chvost, ktorý má typické široké oblé zakončenie. Samica je o niečo menšia ako samec a farba jej peria je skôr hrdzavohnedá. Hlucháň získava potravu zberom a hrabaním. Živí sa bobuľami, trávami, ihličím alebo mravcami. Samica znáša a zahrieva 6 až 10 vajec, z ktorých sa po 28 dňoch liahnu kuriatka. V prvom roku života v priemere prežije len asi desať percent mláďat. Posledné sčítania týchto druhov vtákov prezrádzajú, že hlucháňov u nás ubúda. K jeho prirodzeným predátorom patria kuna a líška, z hniezd im vajcia vyberajú aj straky a vrany.
Nič ich nepomýli
Hlucháň, podobne ako všetky operence, je v ročnom cykle naprogramovaný na meniaci sa pomer medzi svetlou a tmavou fázou dňa – fotoperiódou, a tak tohto pamätníka ľadovej doby vrtochy počasia vôbec nezaskočia a nepomýlia. Ako som sa počas štvrťstoročia, čo sa venujem výskumu života tohto vtáčieho druhu, presvedčil, hlucháne sa nenechajú rozmarmi počasia vôbec zaskočiť. Keď panuje na jar v období tokania na danú ročnú dobu mimoriadne chladné počasie, pripomínajúce charakterom skôr trojkráľovú zimu, kohúty navzdory neprívetivým poveternostným pomerom predvádzajú svoje včasne ranné zásnubné rituály, akoby sa nechumelilo. Naproti tomu, keď vrtošivé počasie poprehadzuje listy v kalendári prírody do takej miery a podoby, že v januári pripomína svojím charakterom skôr vrchol jari, hlucháne mlčia a nepociťujú ani v najmenšom nutkanie tokať. Človeku to pripadá, akoby tieto operence rozpoznali ročný kalendár prírody deň po dni a rozmary počasia ich nedokážu zmiasť.
Presný ako hodinky
Keď pozorujem tokanie hlucháních kohútov, môžem si podľa nich na náramkových hodinkách nastaviť aj presný čas. Nevychádzam z úžasu, s akou presnosťou sa dokážu hlucháne zobudiť. Hoci zavčas ráno panuje v celom lese ešte rovnaká tma ako o polnoci, budík vnútorných biologických hodín ich presne načas zobudí a upovedomí, že práve teraz nadišla tá pravá chvíľa. Rovnako je tomu pri hlucháňovi aj s večierkou, keď jednotlivé kohúty prilietajú na svoje tokaniská a ukladajú sa ku krátkemu a plytkému nočnému odpočinku často s takou ohromujúcou presnosťou, že si možno podľa nich doslova nastaviť chod vreckových hodiniek. V lesnom prostredí je hlucháň hôrny opereným ranostajom. Patrí medzi prvé vtáky, ktoré ráno počuť v lese. Súčasne je však tento samotársky operenec aj vtáčím ponocovačom s najneskoršie ohlásenou večierkou. Kdesi v podvedomí tikajú vtákom pomyselné biologické hodinky. Každý vtáčí druh v nich má naprogramovaný špecifický scenár denného rytmu aktivity, podľa ktorého trávi dvadsaťštyrihodinový časový cyklus. Vnútorné biologické hodinky majú zabudovaný aj akýsi budík, ktorý operenca ráno načas zobúdza a večer mu zasa avizuje presný čas večierky. Každý vtáčí druh má nastavený svoj špecifický čas.
Svišť vrchovský (Marmota marmota) koncom leta intenzívne zbiera časti rastlín, trávu aj seno. V nore mu slúžia ako mäkká podstielka, v ktorej strávi zimný spánok. Ten sa začína približne v októbri. Spolu s príchodom zimy zatesnia vchody do svojich nôr a celá rodina sa k sebe veľmi tesne schúli. Na to, aby prežili, je veľmi dôležitý podkožný tuk, ktorý si svište celý rok zhromažďujú. Následne upadnú do hibernácie, stavu, keď sa ich srdcová funkcia zníži na menej ako štvrtinu a za minútu sa svišť nadýchne len raz, maximálne trikrát. Ich telesná teplota klesne takmer rovnako ako teplota vzduchu. Ak však teplota klesne pod bod mrazu, srdcová frekvencia aj dýchanie sa zrýchlia. Veľmi často sa mladým jedincom stáva, že kvôli nedostatku podkožného tuku zimu neprežijú, pri starších jedincoch je to skôr výnimkou.
Individuálny denný rytmus
Hlucháň hôrny sa včas ráno zobudí v konkrétnu hodinu, hoci nevidí, či sa v lese už rozvidnelo, pretože mrazivú noc strávil zahrabaný v snehovom bunkri. Hlucháň sa nepotrebuje presvedčiť na vlastné oči, či už slnko vyšlo spoza horizontu na oblohu, aby podľa toho vedel, že v lese už začal deň. Jeho vnútorné biologické hodinky, ktorých tikot sa každodenne synchronizuje s východom a západom Slnka, sú neobyčajne presné. Nikdy nemeškajú ani nenadbiehajú, takže sa môže na ne kedykoľvek a kdekoľvek plne spoľahnúť.
Aj jež bledý (Erinaceus roumanicus) má rok rozdelený na dve obdobia – obdobie aktivity a obdobie hibernácie. Obdobie zimného spánku sa vyvinulo ako adaptácia na prežitie počas zimy. Podobne ako svišť si aj jež robí koncom leta pod kožou tukové zásoby, tvoriace až tretinu jeho hmotnosti. Počas zimovania sa z nej stratí takmer polovica. Jež bledý sa ukladá na zimný spánok približne v novembri, v období, keď priemerná teplota vzduchu poklesne pod cca 10 °C. V spojení s predlžujúcim sa trvaním noci to v organizme vyvoláva zmeny v produkcii niektorých hormónov. Telesná teplota vtedy poklesne na 5 °C až 8 °C, pričom normálna teplota je okolo 35 až 36 °C. Jež hibernuje zvyčajne sám, výnimočne mláďatá hibernujú s matkou. Po zobudení sa, zvyčajne v marci, keď stúpa teplota vzduchu, nastáva silný výdaj energie a vyčerpanie tukových zásob. Jež hľadá dostatok potravy, aby vyrovnal straty organizmu. Zvyšuje sa jeho celková aktivita, pričom normálnu telesnú teplotu dosiahne už do 3 hodín. Zimný spánok môže byť prerušený aj skôr – náhlym zmenením podmienok, oteplením alebo z fyziologických dôvodov.
Budíček pravých spáčov
Keď sa do prírodných zátiší navráti jar, vnútorné biologické hodinky samy od seba načas zobudia z niekoľkomesačného zimného snenia aj zarytých zvieracích sedmospáčov – pĺšika lieskového (Muscardinus avellanarius), svišťa vrchovského (Marmota marmota), ježa bledého (Erinaceus roumanicus) či myšovku vrchovskú (Sicista betulina), ktoré vstávajú doslova z mŕtvych, keďže počas pravej hibernácie ich organizmy vykazujú známky hlbokého bezvedomia.
Text a foto doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.
ÚEL SAV Staré Hory