Stres matky v tehotenstve (alebo brezivosti) ovplyvňuje u cicavcov mnohé aspekty vývoja plodu vrátane jeho rastu. Spôsob, akým sa stres matky podpisuje na raste, však nie je jednotný, a to ani v rámci toho istého druhu. Výskum ukázal, že ak sa rast plodu počas vnútromaternicového vývinu účinkom stresu spomalí, v priebehu ďalšieho života sa dokáže nanovo kalibrovať a tento sklz čiastočne kompenzovať. Relatívny význam týchto protichodných procesov – spomalenia rastu plodu v maternici a zrýchlenia rastu v ďalšom období jeho života – sa mení v závislosti od fázy vývoja a zvyšujúcej sa nezávislosti od matky. Jedinci vystavení stresu môžu rásť v maternici a v dojčenskej fáze rovnako rýchlo, no po ukončení dojčenia, keď sa matkin priamy vklad do starostlivosti znižuje, sa ich rast zrýchľuje. Zrýchlený rast, ktorý sa pozoroval u jedincov vystavených stresu v prenatálnom období, sa podľa vedcov nemohol pripísať bežnému doháňaniu rastu, pretože jedinci, ktorí boli na svoj vek menší, rástli pomalšie. Štúdia ďalej zistila, že rast jedinca po odstavení od dojčenia sa zrýchľoval len v prípade, ak bol stresu vystavený v úvodných fázach vnútromaternicového vývoja.
LP
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
