Historické Uhorsko a v rámci neho Slovensko sa nezvyknú často spomínať jedným dychom s hlavným prúdom vývoja vedy a techniky. Akoby nás dejiny vedy obchádzali a vstupovali na naše územie iba postupne s odstupom desaťročí až storočí. Je to však len zdanie.
Na území Slovenska sa vždy našli ľudia, ktorí boli v dotyku s najnovšími poznatkami. Medzi prvými na svete budovali rádiologické laboratóriá, komunikovali s významnými matematikmi a fyzikmi svojich čias, prichádzali s významnými vynálezmi, konštruovali priekopnícku optiku, banskú techniku, skúmali prírodu i ľudí. Alebo vedu šírili ako polyhistor David Fröhlich (1595 – 1648).
Prvý v Uhorsku
V roku 1632 vydal Galileo Galilei slávny spis Dialóg o dvoch najväčších svetových sústavách, v ktorom obhajoval názor o otáčaní sa Zeme a vysvetľoval princípy mechaniky. Onedlho nato sa dostal pred inkvizičný súd, ktorý ho donútil odvolať to. Dialóg sa dostal na zoznam zakázanej literatúry.
Ešte počas procesu proti Galileimu vyšiel v Levoči spis Anatomae revolutionibus mundanae (Výklad otáčania Zeme). Jeho autor David Fröhlich z Kežmarku vedeckými argumentmi obhajoval názor, že Zem sa otáča. Toto dielo dokazuje, že naše končiny ani v 17. storočí v šírení vedeckých poznatkov nezaostávali za svetom.
Nebolo maličkosťou prihlásiť sa k heliocentrizmu tridsať rokov po upálení Giordana Bruna, pätnásť rokov po zákaze diela Mikuláša Kopernika O obehoch nebeských sfér a priamo v čase, keď Galileimu hrozilo väzenie, ak nie rovno hranica. Fröhlich to v Uhorsku urobil ako prvý. Okrem toho však tiež anticipoval princípy zákona všeobecnej gravitácie (ktorý o pol storočia neskôr formuloval Isaac Newton) a relatívnosť pohybu.
Najvyššie končiare Tatier
Výklad otáčania sa Zeme nebola náhoda. Fröhlich, syn rektora evanjelickej školy v Ľubici, študoval vďaka finančnej pomoci mesta Kežmarok na univerzitách vo Frankfurte nad Odrou a Wittenbergu (zapísal sa ako pauper – chudobný) astronómiu, matematiku, zemepis, históriu, medicínu, filozofiu a teológiu. Popritom cestoval, čo plánoval zužitkovať v diele o zemepise Európy.
Sedem rokov po práci o otáčaní sa Zeme skutočne vydal spis Medulla geographiae (Jadro praktického zemepisu). Aj tu sa správal ako vedec: pred špekuláciami, ktoré v tých časoch v podobných dielach prevládali, dával prednosť svojim vlastným pozorovaniam. Napríklad vtedy, keď opísal svoj výstup na najvyššie končiare Tatier z čias štúdií v Kežmarku. Fröhlich pri opise výstupu na nemenovaný tatranský vrch (možno Kežmarský alebo Lomnický štít) vysvetľuje, ako sa pri výstupe s výškou mení tlak vzduchu a jeho hustota a spomína svoje zistenie, že základňa oblakov môže visieť oveľa nižšie nad povrchom Zeme, ako sa vtedy predpokladalo.
Štedrosť mocných
Keby sa brala do úvahy čisto kvantitatívna stránka veci, potom poslaním Davida Fröhlicha bola osveta. Popri niekoľkých vedeckých spisoch totiž vydal aspoň 120 (skutočný počet bude pravdepodobne ešte väčší) kalendárov a almanachov. Hoci sám bol spišský Nemec a svoje diela písal po nemecky, desiatky kalendárov vydal v evanjelickej češtine s pridaním mnohých slovakizmov, čím bola dobre známa a zrozumiteľná aj domácemu slovenskému publiku.
Kalendáre patrili skôr k populárnym pokleslým žánrom – lenže Fröhlich aj do nich dostal vedu. Jeho almanachy obsahovali astronomické údaje o polohách Slnka a planét či o fázach Mesiaca, ale aj o dĺžke dní a nocí, o počasí a ďalšie zaujímavé informácie. Aby mohol kalendáre vydávať, vždy ich venoval niektorej vtedy známej osobnosti z Kežmarku, Levoče, Vroclavi, Košíc alebo Trenčína, ktorá potom vydanie finančne podporila. Nič nové pod Slnkom. Aj počas tridsaťročnej vojny platilo, že kým vedci môžu byť pauper, popularizácia vedy si vyžaduje štedrosť – či možno skôr samoľúbosť – mocných.
R
