Dôležitou témou posledných rokov, a to v rozličných spoločenských sférach, sa stala umelá inteligencia. Bez ohľadu na to, či umelú inteligenciu považujeme za veľmi užitočnú pomôcku alebo potenciálne nebezpečnú technológiu, nepochybne mení mnohé aspekty (nielen) vedeckého prostredia.
Rôzne technológie využívajúce princípy simulovaného inteligentného riešenia, strojového učenia, a teda umelej inteligencie (artificial intelligence, AI) existovali už dávnejšie. No veľký prelom v masovom využívaní takýchto technológií nastal koncom roku 2022 po sprevádzkovaní voľne dostupnej aplikácie ChatGPT a následne ďalších obdobných služieb. Nástroje, aplikácie a softvér na báze AI bezprostredne ovplyvňujú aj vedeckú komunikáciu, čiže celkový dynamický systém tvorby a šírenia vedeckých poznatkov.
Výzva pre knižnice
Zásadným inovačným prvkom nových AI technológií založených na algoritmickom spracovávaní obrovského objemu dát pomocou strojového učenia je skutočnosť, že dokážu autonómne generovať čiže vytvárať nové online obsahy – najmä texty, obrázky, grafy, kódy, hudbu a videá. Pre nové kreatívne formy umelej inteligencie sa používa označenie generatívna AI. Práve tento populárny typ umelej inteligencie založenej na strojovom učení predstavuje veľkú výzvu aj v rámci vedeckej komunikácie a transformácie úlohy knižníc pre odbornú a laickú komunitu.
V súčasnej digitálnej revolúcii sa výrazne menia možnosti odbornej a vedeckovýskumnej práce vrátane spôsobu, akým objavujeme vedecký obsah, informácie a poznatky. Nástroje AI dokážu pomáhať pri takmer každom kroku výskumného cyklu: od výberu témy, tvorby koncepcie výskumu, zhromažďovania zdrojov alebo aj pri samotnom písaní a upravovaní vedeckých textov.
Osobný AI asistent
Časť vydavateľského sektoru v súčasnosti verí, že s rastúcou popularitou a sofistikovanosťou objavovania obsahu pomocou generatívnej AI bude možné, aby každý vedeckovýskumný pracovník mal akéhosi osobného AI asistenta. Čo to znamená pre výskumníkov, ako aj pre knižnice? Je možné, že vedci a vedkyne budú môcť rýchlejšie a efektívnejšie objavovať, zapamätať si a aplikovať informácie a poznatky? Získajú širšie, cielenejšie, rýchlejšie a väčšmi na mieru šité poznatky? A pomôže im to lepšie analyzovať, plánovať a vykonávať ich prácu, čo povedie k efektívnejším a rýchlejším výsledkom výskumu?
Zároveň však netreba podceňovať ani skeptickejšie hlasy, ktoré poukazujú na nedostatky AI. Trend zvyšovania rýchlosti a objemu vedeckej produkcie nemusí byť ideálnym a na prvý pohľad žiaducim výsledkom. Ako zdôrazňujú zástancovia tzv. pomalého bádania, kvalitná veda a výskum často vyžadujú adekvátny čas. Ďalším z radu problémov môže byť dosiahnutie vhodného škálovania a miery využívania AI, ktorá zrejme nikdy nebude schopná precízne rozlišovať medzi overiteľnými a vyfabrikovanými údajmi. Aj preto budúcnosť vedeckej komunikácie prináša veľké výzvy.
V nasledujúcich číslach Quarku si v rámci rubriky Vedecká knižnica priblížime niektoré nové možnosti a výzvy, ktoré sú spojené s nástupom AI v kontexte knižnično-informačných služieb.
Vedecká knižnica CVTI SR
Foto Pixabay
