Umelá inteligencia (AI) sa z roka na rok stáva viditeľnejšou súčasťou každodenných činností, pričom nemenej výrazne zasahuje aj do vedeckej komunikácie. Nejde pritom iba o využívanie generatívnej AI na tvorbu obsahu alebo cielené vyhľadávanie informačných zdrojov, ale aj o nové spôsoby, akými môžu aplikácie strojového učenia pomôcť pri realizácii vedeckého výskumu.
Výskum a vývoj predstavujú súbor odborných činností, ktorými sa jednak prehlbuje ľudské poznanie a súčasne umožňuje vyvíjať inovácie a následne skvalitňovať život spoločnosti. Vedkyne a vedci majú v súčasnosti k dispozícii nepreberné množstvo digitálnych informačných technológií a služieb zefektívňujúcich základný aj aplikovaný výskum. S nástupom umelej inteligencie sa však otvárajú nové a často neočakávané možnosti týkajúce sa výskumu a vývoja. Čoraz častejšie sa preto uvažuje nad tým, ako zapojiť AI do samotných metód a postupov pri výskume.
Pokročilé analýzy
Pri pohľade na aktuálne vedecké dianie sa možno nestihneme čudovať, v akých rôznych oblastiach je možné využiť technológie AI. Rozličné nástroje a aplikácie na báze umelej inteligencie majú potenciálne využitie pri automatizácii výskumných postupov – od vytvárania hypotéz až po samotnú realizáciu výskumu. AI môže byť pomocným nástrojom pri prístupe k rozsiahlym databázam informácií, riešení problémov súvisiacich s recenzovaním, vyhľadávaní v publikovanom obsahu, odhaľovaní plagiátorstva i overovaní faktov.
Algoritmy strojového učenia umožňujú pokročilejšie dátové analýzy: identifikovanie vzorcov a korelácií. Nemusí ísť pritom nevyhnutne o rýchlosť získavania údajov, ale aj o odhaľovanie jemných rozdielov a detailov, ktoré by si človek nemusel všimnúť. Ako príklad sa dá uviesť sféra biofyzikálnej chémie. Výskumníci totiž môžu v porovnaní s minulosťou vytvárať nové štruktúry proteínov iba pomocou osobných počítačov, a to vďaka nástrojom riadeným AI, ako sú RFdiffusion a Chroma, ktoré boli vyškolené na stovkách tisícok štruktúr z dátovej banky proteínov (Protein Data Bank). AI sa však zásadne spolieha na kvalitu vložených dát a výskumníci preto musia byť vždy ostražití a kritickí.
Pozor na obmedzenia
Optimistickejší zástancovia AI však veria, že nové technológie budú zásadným spôsobom užitočné aj pri vypracúvaní rešerší k výskumu, vytváraní hypotéz, pri identifikácii nových výskumných otázok hľadaním bielych miest v súčasnej literatúre, analýze údajov či pri vývoji simulácií. Je teda zrejmé, že umelá inteligencia transformuje výskum, do istej miery zefektívňuje vedeckú prácu a urýchľuje objavy. Hoci generatívne nástroje AI ponúkajú rýchlosť a pohodlie pri vytváraní vedeckých otázok a ich riešení, výskumníci musia mať na pamäti aj obmedzenia tejto technológie, a to vrátane plagiátorstva, odhaľovania falošných informácií alebo prirodzených predsudkov v modeloch AI.
Zneužívanie na vzostupe
V posledných mesiacoch sa pritom medializujú aj informácie týkajúce sa zneužívania umelej inteligencie pri vedeckej komunikácii, keď autori niektorých skúmaní použili generatívnu AI (ako napr. program ChatGPT) na simulovanie alebo neadekvátne vytvorenie dát či výstupov. Tie by totiž v ideálnom prípade mali byť výsledkom metodického a rigidného analytického postupu a hlavne pôvodného ľudského skúmania. Vedecký svet napríklad nedávno obletela správa o viacerých štúdiách z prestížnych vydavateľstiev, ktoré boli vygenerované, resp. vyfabrikované pomocou ChatGPT, keďže text obsahoval zjavne nepôvodné a autormi nedostatočne upravené pasáže vytvorené pomocou AI. Pomerne bežne sa v súčasnosti môžeme stretnúť aj s prípadmi, keď autori nečestne vytvárajú obrazový materiál, grafy alebo dáta pomocou AI, a to s cieľom fingovať reálne vedecké poznatky.
Etika na prvom mieste
Bez ohľadu na optimistické alebo kritickejšie postoje k uplatňovaniu ChatGPT a iných generatívnych modelov AI, chatboty a jeho náprotivky tu zostanú a budú sa vyvíjať. Z tohto dôvodu je nevyhnutné pochopiť možnosti AI v oblasti výskumu, ako aj jej obmedzenia a etické nedostatky. Knižnice a v nich pôsobiaci informační pracovníci si v súčasnosti už nástojčivejšie uvedomujú potenciál aj výzvy, ktoré prináša nárast využívania umelej inteligencie. Pracoviská vedeckých knižníc sa preto stávajú dôležitými a čoraz kompetentnejšími informačnými centrami aj tým, že pomáhajú akademickej obci aj širšej spoločnosti pochopiť vplyv, ktorý do našich životov a práce prinášajú nové digitálne technológie.
Vedecká knižnica CVTI SR
