Ani jedna včela medonosná neprežije dlhšie sama, preto včely žijú v organizovaných spoločenstvách (včelstvách), čo je skutočnosť, ktorá už dlho fascinuje vedcov a výskumníkov z celého sveta.
Zvyšujúci sa záujem o preskúmanie včelstiev a ich spolunažívania z nich robí dobrých kandidátov na výskum nielen v laboratóriách, ale aj v prirodzenom prostredí.
Kolaps včelstiev
Počas zimy z roku 2006 na rok 2007 začali včelári z celého sveta hlásiť nezvyčajne vysoké straty svojich včelstiev (30 až 90 %). Až 50 % všetkých postihnutých včelstiev vykazovalo príznaky, ktoré nie sú v súlade s akýmikoľvek známymi príčinami smrti včiel medonosných (Apis mellifera). V súčasnosti sa čoraz viac skloňuje pojem kolaps včelstiev v súvislosti s klimatickou zmenou.
Čo vlastne kolaps včelstiev znamená? Tento pojem môžeme definovať ako abnormálny jav, ktorý sa vyskytuje, keď väčšina včiel robotníc v kolónii včiel medonosných zmizne a zanechá v úli kráľovnú, potravu a tiež nedokŕmené larvy. Nájsť prázdne úle bez včiel je strašiakom pre každého včelára, či už z citového, ale aj ekonomického hľadiska, poznamenáva Bc. Ľubomír Korený z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene (TUZVO).
Vedci zistili, že tento stav môže mať množstvo príčin. No až v 98 % prípadov včelstiev postihnutých kolapsom zistili prítomnosť ektoparazitického roztoča klieštika včelieho (Varroa destructor). Klieštik spôsobuje ochorenie varroóza. Toto ochorenie je dobre známe medzi včelármi a vedcami, ktorí sa snažia vymyslieť rôzne spôsoby jeho liečby.
Klieštik hrá dôležitú úlohu aj pri prenose a virulencii rôznych vírusov. Roztoč totiž spôsobuje potlačenie imunity hostiteľa. Pri nadmernom zamorení včelstiev klieštikom V. destructor môže dôjsť k náhlym stratám včelstiev spôsobených kombináciou iných chorôb s environmentálnymi faktormi, ako sú klimatické podmienky. Aktívna kontrola roztočov Varroa včelármi narušuje akúkoľvek súvislosť medzi mierou zamorenia klieštikom a vírusovými epidémiami.
Dôležitý monitoring
Nastupujúca zmena klímy a tiež pretrvávajúce vysoké imisné zaťaženie prostredia výrazne menia doterajšie poznatky o životnom prostredí. Len vedecký monitoring meniaceho sa prírodného prostredia a jeho kritická analýza môžu priniesť potrebné poznatky. Ako dodáva prof. Ing. Jaroslav Škvarenina, CSc., vedúci Katedry prírodného prostredia Lesníckej fakulty TUZVO, aj v problematike prežitia včiel je dôležité skúmať vplyv prostredia na ich odolnosť a schopnosť eliminovať roztoče zo svojho tela. A tiež preskúmať vplyv meteorologických faktorov na rozmnožovanie a prežívanie roztočov mimo hostiteľa. Čím viac informácií o tejto problematike nazbierame, tým ľahšie nájdeme ideálnu prevenciu a liečbu varroózy.
Výskumníci a dlhoroční skúsení včelári z TUZVO sa rozhodli pomôcť v boji s týmto zákerným ochorením včiel a zistiť, ako miestne environmentálne faktory ovplyvňujú padanie klieštika z tiel včiel medonosných. Experiment vykonali v meteorologických podmienkach na strednom Slovensku v rokoch 2021 a 2022, kde skúmali vzťah medzi biotickými (počet V. destructor v kolóniách A. mellifera, línia včiel) a abiotickými faktormi (maximálna, minimálna a priemerná denná teplota, maximálna, minimálna a priemerná denná relatívna vlhkosť, umiestnenie úľa).
Výsledky výskumu
Výsledky štúdie vplyvu abiotických a biotických faktorov rozširujú pochopenie prirodzenej obrany včiel proti klieštikovi. Ako významný abiotický faktor v tejto problematike sa ukázala aktuálna teplota vzduchu, pričom relatívna vlhkosť je významným faktorom len pri určitej teplote. Pri maximálnej dennej teplote 25,1 – 31,7 ºC a minimálnej dennej teplote nad 5,5 ºC došlo k zvýšeniu spádu klieštika. Najvyšší spád klieštika za celé obdobie štúdie sme zaznamenali pri zvýšení dennej teploty vzduchu v rozmedzí 13,9 – 28,7 ºC a znížení vlhkosti medzi 47,2 – 22,7 % v úľoch umiestnených na voľnom priestranstve.
Táto štúdia dokazuje, že množstvo a populačná dynamika roztočov sú ovplyvnené aj umiestnením úľov a hygienickými charakteristikami včelích línií. Preto by včelári mali brať do úvahy tieto faktory pri plánovaní stratégie manažmentu jednotlivých včelstiev.
Michaela Korená Hillayová
Lesnícka fakulta
Technická univerzita vo Zvolene
Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt Národná infraštruktúra pre podporu transferu technológií na Slovensku II, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
