Psychológia, ktorá leží na priesečníku viacerých disciplín vrátane biológie, filozofie, sociológie, medicíny, antropológie a umelej inteligencie, ľudí odjakživa fascinovala.
Ako psychológovia vysvetľujú naše správanie, aby pochopili, prečo robíme to, čo robíme? Prečo existuje toľko odvetví a prístupov a ako v praktickom zmysle fungujú v každodennom živote? Predstavuje psychológia umenie alebo vedu, prípadne ich kombináciu?
Hoci teórie prichádzajú do módy a vychádzajú z nej a ustavične prebiehajú nové výskumy a pokusy, podstatou psychológie zostáva vysvetľovať správanie sa jednotlivcov na základe fungovania mysle. V týchto časoch, ktoré neraz bývajú búrlivé a neisté, ľudia vkladajú čoraz väčšie nádeje do psychológie a psychológov, aby im pomohli pochopiť, prečo sa mocní a vplyvní správajú tak, ako sa správajú, a porozumieť, ako ich konanie vplýva na nás. Psychológia sa však výrazne uplatňuje aj v súvislosti s ľuďmi, ktorí k nám majú podstatne bližšie ako politici, celebrity či podnikateľskí magnáti – prezrádza nám totiž veľa o rodinných príslušníkoch, priateľoch, partneroch či kolegoch v práci. Popritom nám umožňuje pochopiť vlastnú myseľ, čo vedie k väčšiemu uvedomovaniu si svojich myšlienok a foriem správania.
Vďaka psychológii nadobúdame základný prehľad o rozličných teóriách, poruchách a terapeutických prístupoch, ktoré tvoria súčasť tejto premenlivej oblasti štúdia, významnú úlohu však hrá aj v každodennom živote. Či už ide o vzdelávanie sa, pôsobenie na pracovisku, šport, osobné a intímne vzťahy, alebo aj o spôsob, akým míňame peniaze alebo hlasujeme, vždy existuje odbor psychológie, ktorý nepretržite ovplyvňuje bežný život každého z nás.
Kniha Ako funguje psychológia sa zaoberá všetkými aspektmi psychológie – od teórií cez terapeutické prístupy a osobné problémy až po praktické aplikácie. Informácie predkladá v prístupnej, štýlovej a nádherne jednoduchej forme.
Psychoanalytická teória
Podľa tejto psychologickej teórie nevedomé zápasy mysle určujú, ako sa vyvíja osobnosť a diktujú správanie. Psychoanalytickú teóriu začiatkom 20. storočia založil rakúsky neurológ Sigmund Freud. Osobnosť a správanie podľa nej predstavujú výsledok konfliktov, ktoré sa ustavične dejú v mysli. Človek si tieto nezhody zvyčajne neuvedomuje, lebo nastávajú na podvedomej úrovni. Freud tvrdil, že konflikt sa uskutočňuje medzi troma zložkami mysle: idom, superegom a egom.
Freud bol presvedčený, že osobnosť sa od narodenia vyvíja v piatich fázach, ktoré nazýval psychosexuálne, lebo zahŕňajú sexualitu a duševné procesy. V každej etape sa myseľ človeka zameriava na iný aspekt sexuality, napríklad na orálnu rozkoš, keď si ako dojča cmúľa palec. Freud sa domnieval, že psychosexuálne fázy spúšťajú boj medzi biológiou a spoločenskými očakávaniami. Skôr ako sa človek môže posunúť k zdravému duševnému vývoju, jeho myseľ musí tento konflikt vyriešiť.
Freud rozdelil myseľ na tri úrovne vedomia. Vedomá myseľ tvorí len malú časť celku. Hoci si vôbec neuvedomujeme myšlienky vznikajúce v nevedomej mysli, tá napriek tomu ovplyvňuje správanie.
Psychoanalýza: Pri psychoanalýze klient rozpráva o spomienkach z detstva a o snoch analytikovi. Ten potom odomkne jeho nevedomú myseľ a odhalí, ako myseľ riadi alebo spúšťa nežiaduce správanie.
Sny: Sny predstavujú kanál pre nevedomé myšlienky, ku ktorým ľudia zvyčajne nemajú prístup. Mnohé z nich sú totiž pre vedomú myseľ priveľmi znepokojivé a nevedela by si s nimi rady.
Vedomá myseľ: Obsahuje predstavy a emócie, ktoré si ľudia uvedomujú.
Predvedomá myseľ: Sú v nej uložené informácie, napríklad spomienky z detstva, ktoré možno sprístupniť psychoanalýzou.
Nevedomá myseľ: Skrýva sa v nej väčšina impulzov, túžob a myšlienok človeka.
Hodnotenie: Hoci Freudov model zdôrazňoval úlohu podvedomia a dosiahol značný vplyv, pokladáme ho za kontroverzný, lebo za hybnú silu osobnosti považuje sexualitu. Mnohí kritici ho označujú za priveľmi subjektívny a zjednodušený, a teda neschopný vysvetliť zložitú podstatu mysle a správania sa.
Obranný mechanizmus
Freud tvrdil, že keď ľudia čelia úzkosti alebo nepríjemným emóciám, podvedome používajú obranné mechanizmy. Tie im pomáhajú vyrovnať sa so spomienkami alebo s impulzmi, ktoré človek pokladá za stresujúce alebo nechutné. Presvedčia ho totiž, že všetko je v poriadku.
Ego používa obranné mechanizmy, aby v súvislosti s vecami, ktoré zapríčiňujú vnútorný konflikt, pomohli človeku dosiahnuť duševný kompromis. Medzi bežné mechanizmy skresľujúce vnímanie reality patria popieranie, vytesnenie, potláčanie, regresia, intelektualizácia a projekcia.
Popieranie predstavuje bežný obranný mechanizmus, ktorým si človek ospravedlňuje zlozvyk, ako je fajčenie. Vyhlási, že fajčí iba príležitostne, čím si povolí cigaretu. Nepripustí však, že v skutočnosti je od fajčenia závislý.
Vedomá myseľ tvorí len špičku ľadovca, malú časť celku, ktorý do značnej miery zostáva skrytý. Psychoanalytická teória sa zakladá na predstave, že nevedomá myseľ pozostáva z troch zložiek – idu, ega a superega –, ktoré navzájom komunikujú s cieľom zosúladiť protichodné emócie a impulzy.
Kniha vyšla vo vydavateľstve IKAR v roku 2023.
Súťažná otázka
Ak nám do 31. októbra 2023 pošlete správnu odpoveď na otázku:
Akým pojmom nazval S. Freud vzťah syna k matke v detstve, príp. aj v dospelosti?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Ako funguje psychológia z vydavateľstva IKAR.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 841 04 Bratislava 4.
