Už niekoľko rokov sa dozvedáme, že naši žiaci majú problémy s porozumením prečítaných textov. Človek, ktorý číta texty a nerozumie im, nemá motiváciu čítať. Výskumy dokazujú, že so zvyšovaním rýchlosti čítania stúpa aj chápavosť. Každý z nás sa v tomto smere môže zlepšovať.
Tí, ktorí majú problémy porozumieť prečítanému textu a strácajú záujem čítať, sa ochudobňujú o jednu z najvýznamnejších možností, ako získavať nové informácie. Neviem, či niekto testoval aj vedcov, vynálezcov, politikov alebo podnikateľov. Ich testy by dopadli asi lepšie než tie na našich školách.
Rýchlosť čítania v číslach
Podpriemerný čitateľ prečíta za minútu 90 až 190 slov, skúsený 200 až 250 slov. Priemer dosahovaný trénovanými čitateľmi po absolvovaní kurzov rýchleho čítania je približne 500 slov. Špičkový absolvent kurzu sa môže tešiť z rýchlosti aj okolo 900 slov za minútu. Pri tzv. selektívnom čítaní možno dosiahnuť ešte oveľa vyššie výkony.
Schopnosť rýchlo čítať súvisí najmä s dobrým zrakom, koncentrovanou pozornosťou a správnymi návykmi. Z histórie poznáme ľudí, ktorí aj bez absolvovania kurzov rýchleho čítania dokázali čítať mimoriadne rýchlo. Patrili medzi nich napríklad A. S. Puškin, T. A. Edison, M. Gorkij či Napoleon Bonaparte, ktorý prečítal (vraj) dvetisíc slov za minútu. J. F. Kennedy dosahoval rýchlosť v čítaní asi 1 200 slov za minútu. Neuveriteľné sú informácie o tom, že H. Balzac bol schopný prečítať rozsiahly román za pol hodiny. To je pre normálnych čitateľov nepredstaviteľné. Môj osobný rekord počas štúdia na vysokej škole bol dvojo skrípt za jednu noc. Ako povolený, ale neodporúčaný doping mi poslúžilo to, že som ráno išiel na skúšku v poslednom možnom termíne. A vtedy som pochopil, že sa dá čítať rýchlo a súčasne s lepším porozumením, než keby som mal desaťkrát viac času a driemal nad skriptami.
Pozor na čiarky
Zmysel textu môžu veľmi ovplyvniť vynechané alebo zle umiestnené čiarky. Známy je príklad, keď odsúdeného pripravovali na popravu. Vtom doklusal posol od kráľa a katovi odovzdal lístok, na ktorom bolo napísané: Popraviť nie oslobodiť! Čiarka tam nebola a kat už mal pripravený klát i sekeru a vysvetlil si to takto: Popraviť, nie oslobodiť! Odsúdeného popravil. Keď kráľ chcel, aby odsúdeného oslobodili, potom to mal správne napísať: Popraviť nie, oslobodiť! Takže pozor na čiarky.
Chyby pri čítaní
Jednou z najznámejších chýb je šepkanie čítaného textu. Ani pri najrýchlejšom rozprávaní nemožno prakticky prekročiť rýchlosť 250 slov za minútu. Ešte horšie sú prípady, keď sa pery pohybujú bez vydávania zvuku – ľudia si to zväčša ani neuvedomujú. Ďalšou chybou sú pohyby hrtana. Celkom neviditeľnou a neuvedomovanou chybou je vytváranie tzv. artikulačných obrazcov. Zjednodušene povedané je to rozprávanie v mysli. Čítajúci si zväčša ani nechce priznať svoj vnútorný hlas. Zvýšením rýchlosti čítania nad 300 slov za minútu tento problém zaniká – už si nestačíme hovoriť ani v mysli. Častým problémom sú aj tzv. regresie – vracanie sa späť k už prečítanému textu. Ďalšie spomaľovanie spôsobuje veľa fixácií na riadok. Na príčine môže byť tiež horšie periférne videnie. Ešte väčšou chybou je, keď sa pri čítaní pohybuje hlava v smere čítania. Pohybovať sa majú iba oči.
Ako na to
Pred čítaním sa odpútajte od rôznych rušivých vplyvov. Čítaný text si umiestnite tak, aby ste ho mali v optimálnej vzdialenosti, možno radšej trocha ďalej, ako bližšie (asi 25 až 40 cm). Ak je text trocha ďalej, nemusia oči toľko behať. Dobrou pomôckou je tiež stojanček, ktorý vám uvoľní ruky a udržiava text pod rovnakým uhlom. Najlepšie je umiestnenie textu kolmo na smer pohľadu.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v júnovom vydaní časopisu Quark.
Quark si môžete aj objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Ing. Štefan Holakovský
Patentová a známková kancelária GENiUM®
Foto Pixabay
