Trvalo takmer stopäťdesiat rokov, kým sa objavil na Slovensku prvý bobor a opäť sa udomácnil v našej prírode. Jediným dôvodom jeho vyhubenia v minulosti bol tlak civilizovaného človeka.
Bobor vodný (Castor fiber) je nezameniteľný druh živočícha. Patrí do čeľade hlodavcov, kde je najväčším predstaviteľom, lebo dorastá do dĺžky až jedného metra. Charakterizuje ho sploštený chvost, pokrytý kožovitými šupinami, ktorý funguje ako kormidlo, zavalité telo s hmotnosťou presahujúcou pri dospelých jedincoch 30 kg a ostré hryzáky. Hebkou a hustou sivohnedou srsťou trochu pripomína vydru. Aby srsť neprepúšťala vodu, bobor sa o ňu vzorne stará – dôkladne si ju zubami češe a premasťuje. Rozmnožuje sa len jedenkrát do roka, obvykle vrhne štyri až päť mláďat, pričom sú si partneri verní a žijú spolu po celý život. Rodina, aj keď sa rozrastie, žije spoločne na jednom území a pomáha si. Mladé bobry ju opúšťajú ako približne dvojročné. Ak nepadnú za obeť predátorom alebo chorobám, dožijú sa vo voľnej prírode priemerne desať až sedemnásť rokov.
Kedysi v 17. storočí zaraďovali bobra ako vodného živočícha medzi ryby a ako rybie mäso sa mohol konzumovať aj v období pôstu. Ľudia ho okrem toho intenzívne prenasledovali tiež pre kožušinu, no aj pre zvláštnu látku kastoreum, čo je sekrét bohatý na olej vylučovaný dvoma pármi análnych žliaz. Tento ostro páchnuci výlučok, ľudovo bobrovina, slúži bobrom na dorozumievanie. Medzi ľuďmi sa však roky považoval za liečivý prostriedok proti všetkým neduhom a vyzdvihoval sa jeho údajný vplyv na potenciu. Táto povera tiež prispela k pustošeniu bobrích populácií. A tak bobor na našom území, ale aj v celej Európe takmer vyhynul.
Najusilovnejší staviteľ v ríši zvierat
Bobor je viazaný na vodu jazier, rybníkov či väčších tečúcich vôd s blízkosťou mäkkých drevín. Vo viacerých oblastiach areálu jeho pobyt závisí od výskytu vŕby a topoľa, do ihličnatých stromov zahrýza zriedkavo. Keď je ponuka drevín dostatočne veľká, vystupuje aj do horských potokov. Na ich brehoch si robí obydlia tak, že východ ústi vždy pod vodnou hladinou a samotný suchý a priestranný brloh je položený vyššie. Ďalším možným obydlím bobra je tzv. bobrí hrad. Ten si buduje najmä na zaplavenom jazierku kopením konárov, dreva a hliny. Aktívny je najmä v tomto jesennom období.
Bylinožravec
Bobor je bylinožravec, živí sa hlavne kôrou stromov a kríkov, drevo nekonzumuje. V zime, keď nemá dostatok bylín, obhrýza kôru, ktorú si ukryl do zásobární počas teplejších mesiacov. Počas vegetačnej doby vyhľadáva šťavnaté byliny rastúce na presvetlených lokalitách, ovplyvnených zvýšenou hladinou vody. Je silne teritoriálny, a tak svoj areál označuje sekrétom z podchvostovej žľazy. Počas roka často navštevuje okolie svojho teritória. Cez noc je schopný preplávať aj 20 km. Keď som prvýkrát videl a nafotografoval bobra vo voľnej prírode na súši, pripadal mi trochu nemotorne. Bolo to začiatkom júna v roku 2000 na Morave pod Buchlovom na odľahlom ramene rieky Moravy. Pozoroval som ho z druhej strany potoka. Do predných labiek, ktoré pripomínali menšie ruky, uchopil dve-tri steblá šťavnatej rastliny, odhryzol ich na spodku, postupne si ich posúval do úst a prežúval. Toto trvalo asi pätnásť minút, potom sa nenápadne, pokojne ponoril a nenáhlivo ladne preplával o kúsok ďalej, aby sa nakŕmil inými rastlinami.
Znovuosídlenie
Vďaka úspešnej reštitúcii bobrov do prírody, ktorá sa uskutočnila koncom 70. rokov minulého storočia v Rakúsku, bobry opäť voľne žijú v našej prírode. Vtedy v lužných lesoch východne od Viedne pokusne vysadili niekoľko párov škandinávskych bobrov, ktoré našli na tomto území vhodné životné podmienky. O niekoľko rokov sa šírila populácia Dunajom a Moravou, ale aj Váhom. Obyvatelia, žijúci v blízkosti týchto riek, by vedeli rozprávať o veľkých množstvách obhryzených alebo zoťatých stromoch ako svedkoch bobrej činnosti. Tento výkonný drevorubač dokáže zložiť jeden strom s priemerom asi 15 centimetrov za minútu.
Druhá populácia sa rozširuje od roku 1981 aj na severovýchode Slovenska, kam sa dostala migráciou z Poľska. Jej rozšírenie však zatiaľ ešte nedosahuje rozmer južnej populácie. Bobry sa šíria rýchlosťou približne 4 až 5 kilometrov za rok. V súčasnosti sa odhaduje, že na Slovensku žije približne 700 až 750 jedincov.
Bobor vodný, tento plachý a zaujímavý živočích, teda po dlhom období patrí už medzi stálych zástupcov našej fauny. Je považovaný za chránený druh v zmysle § 33 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Súčasným hlavným cieľom programu záchrany je zabezpečenie prežitia druhu bobra vodného (euroázijského) v čistej forme na celom území Slovenska a minimalizovať hospodárske škody, ktoré vyplývajú z jeho aktivít.
Text a foto Jozef Ferenec
