Ako sa hráme s DNA

Podľa odborníkov má byť 21. storočie storočím biotechnológie. Nielen o perspektívach vedy sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom Centra vedecko-technických informácií SR a molekulárnym biológom prof. RNDr. Jánom Turňom, CSc.

Práve vašou prednáškou sa v máji 2008 v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTISR) v Bratislave začal cyklus vedeckých kaviarní. Čo je ich cieľ?
V rámci CVTI SR vzniklo v roku 2007 Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti a rozbehli sa aktivity smerom k hlavným skupinám, ktoré tvoria tri veľké komunity: dospievajúca mládež, ktorá sa rozhoduje pre profesiu, všeobecná verejnosť, voči ktorej má, no najmä mala resty vedecká komunita, a samotná komunita vedcov.

Aké resty máte na mysli?
Napríklad vo vyspelých krajinách, ako je to vo švédskom Karolínskom inštitúte, sa aj viac ráz do týždňa stretávajú vedci s laickou verejnosťou a hovoria o tom, čo a prečo robia a aký to má význam pre život bežného človeka. Je to veľmi dôležité, pretože takto sa mení pohľad na vedu. Už to zrazu nie je len nejaká nákladová položka, ale hlavný zdroj inovácií, na základe ktorých sa nielenže uľahčuje život, ale sa aj hýbe celá ekonomika.

Je badať po desiatich rokoch popularizácie vedy v CVTI SR nejaké zmeny nazerania na vedu?
Samotné stretnutia počas vedeckých kaviarní sú determinované kapacitou miestnosti, kde sa konajú. Všetky prednášky sa však zaznamenávajú a dávajú sa na webovú stránku (vedanadosah.cvtisr.sk/vedecka-kaviaren pozn. red.). Tie tisíce zhliadnutí a stiahnutí potvrdzujú význam týchto akcií. Máme aj pozitívne reakcie zo stredných škôl, kde naše prednášky využívajú okrem iného aj na obohatenie a zatraktívnenie výučby. Našťastie, CVTI SR nie je v tomto úsilí osamotené, pretože aj relevantné univerzity a SAV sa aktívne zúčastňujú na popularizácii vedy. Takže ak mám odpovedať priamo – áno, zmeny badať a sú pozitívne. Jasne to dokazujú aj uskutočnené prieskumy.

Slovensko však nie je len Bratislava…
CVTI SR podporuje úsilie, aby sa podobné akcie, akými sú naše kaviarne a cukrárne, organizovali minimálne v univerzitných mestách, čo sa aj deje. Pozitívne je, že rôzne akcie na popularizáciu vedy sa dejú aj v mestách bez vysokých škôl. Momentálne čakáme na odštartovanie projektu na popularizáciu vedy, takže tieto podujatia budú časom pribúdať.

Dá sa povedať, že popularizácia vedy sa stala akýmsi programom dňa. Nie je to tak dávno, čo si vysokoodborné a vedecké časopisy čítali len akademici, no v súčasnosti je časť článkov určená aj pre širokú verejnosť. Ako sa vedcovi píše odborný článok, aby mu rozumela aj široká verejnosť?
Na to treba mať aj isté danosti. Je tu však silný apel na vedcov, aby aj napriek absencii istého talentu dbali na popularizáciu vlastného výskumu.

A vám sa ako píšu takéto články?
Ťažko (úsmev). Ako prírodovedec som zvyknutý vyjadrovať sa exaktne, no a práve toto mi, ako mnohým kolegom, robí isté problémy pri písaní v ľahšom štýle. Ako som už povedal – treba mať na to dar, no nie každý ho má. O vede však treba hovoriť a približovať ju ľuďom.

Odborníci hovoria, že 21. storočie bude storočím biológie. Ako tomu treba rozumieť?

Minulé storočie poznamenali zásadné objavy vo fyzike a ich vstup do nových technológií, čím sa kompletne zmenil náš život. Stačí si len spomenúť na informačné a komunikačné technológie, v ktorých je inkorporovaných množstvo objavov fyziky. V súčasnosti dochádza k tomu, že práve objavy v biológii nám začínajú vstupovať do bežného života. Preto môžeme hovoriť o storočí aplikácie biológie, či ešte lepšie – o storočí biotechnológie.

Čo si máme predstaviť pod pojmom biotechnológia?

OSN ju definovala ako využitie živých organizmov alebo ich častí na riešenie globálnych problémov ľudstva, ako sú zdravie, výživa a životné prostredie. Je to skôr politická ako odborná definícia. Problematiku skôr vystihuje definícia, ktorá hovorí, že biotechnológia rieši globálne problémy ľudstva, ako sú zdravie, výživa a životné prostredie. Exaktnejšiu definíciu vydala ešte OECD: Biotechnológia je uplatnenie vedy a techniky na živé organizmy alebo ich časti, výrobky a modely s cieľom premeny živých alebo neživých materiálov na produkciu poznatkov, tovarov a služieb.

Keby sme si tieto definície preložili do zrozumiteľnejšej reči, čo to znamená?
V definícii OECD považujeme za podstatné práve slovíčko poznatky. To znamená, že pri biotechnológii už nehovoríme len o výrobe, ale o získavaní poznatkov, čo je práve zmyslom vedy. Biotechnologické prístupy sú v tomto zmysle najefektívnejším spôsobom výskumu živých systémov vrátane človeka.

Prečo sa biotechnológia dostáva, no najmä bude dostávať do popredia?
Umožnili to principiálne objavy fungovania živých systémov a to, že tieto princípy vieme využiť. Získané poznatky bezprostredne zasahujú do života spoločnosti. Napríklad na základe dispozície zistenej v DNA vieme určiť istú prognózu chorôb človeka, ktoré mu hrozia, čo je pre väčšinu z nás dosť veľký zásah do zvažovania budúcnosti a životného štýlu.

Nedôjde tak k zmene prístupu k zdravotníctvu?
Už v súčasnosti uplatnenie molekulárnej biológie je v podobe tzv. personalizovanej medicíny, ktoré spočíva v tom, že na báze malých rozdielov v genetickom vybavení jednotlivcov sa stanovujú rozdiely v sekvencii DNA. Na základe toho sa potom volí liečivo a jeho dávkovanie. Tento prístup ešte lepšie vystihuje označenie zavedené len pred dvoma rokmi – presná medicína.

V čom sa bude meniť prístup k zdravotníctvu a akú úlohu v tom zohrá molekulárna biológia?
V ostatnom čase sa z molekulárnej biológie vyprofilovali samostatné vedné disciplíny, tzv. -omiky. Najznámejšie sú genomika, proteomika, metabolomika, ale existuje ich podstatne viac. Popisujú komplexnú situáciu na konkrétnych úrovniach živých systémov, to znamená na úrovni génov, proteínov, metabolitov atď.

Ako sa to prakticky prejaví pri návšteve lekára?
Napríklad teraz nám dá lekár stanoviť do laboratória koncentráciu niekoľkých metabolitov, napríklad cukor či cholesterol. Pri využití omických prístupov sa stanovia takmer všetky metabolity, ktorých sú tisíce. To hovoríme len o metabolomike, ale analogicky sa bude postupovať aj v prípade napríklad proteomiky, kde sa stanovia všetky proteíny. Takto sledujeme zmeny od normálneho – zdravého stavu aj ostatnými omickými prístupmi. Nový prístup liečenia bude spočívať v nevyhnutných akciách na udržanie normálnych parametrov na všetkých úrovniach. Inými slovami – pôjde o udržanie zdravia, a nie o liečbu choroby.

Takže hovoríme o prevencii?
Áno, ale o aktívnej, ktorá sa bude zakladať na veľmi komplexnej analýze, z ktorej vyplynie spôsob udržania zdravého stavu.

Nezačína sa zdravie človeka stávať jedným z motorov vedy?
Musíme si uvedomiť, že stále platí, že za všetkým sú peniaze a do zdravia idú najväčšie financie. V minulosti, najmä v 20. storočí, to bolo najmä o zbrojení a zbrojársky priemysel sa stal aj motorom vedy a mnohé objavy priamo financovala armáda. Tak dochádzalo u nás k rozvoju najmä fyziky a materiálového výskumu. Po geopolitických zmenách došlo aj k istým zmenám tokov peňazí a v súčasnosti ich ďaleko viac ide práve do zdravotníctva, čo má, prirodzene, vplyv aj na vedecký výskum. Práve prvé využitie biotechnológie bolo vo farmaceutickom priemysle, v ktorom sa v súčasnosti točí obrovské množstvo peňazí. Navyše, skvalitnenie života, a mám na mysli predovšetkým skôr narodených, pretože priemerný vek sa predlžuje, si vyžaduje udržanie istej kvality života. A to sa darí práve vďaka využitiu nových poznatkov z biológie.

Naznačili ste, že dochádza k presunu výskumu z akademickej pôdy do komerčných spoločností. Je to tak?
Asi by som to hneď nenazval presunom, skôr sa prikláňam k výrazu lepšia spolupráca či väčšie prepojenie. Nikto nepochybuje, že vzdelanie a základný výskum by sa mali dominantne robiť na akademickej pôde. Mnohé výskumy sa musia aj naďalej realizovať pod kuratelou štátu.

Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku