Podľa štatistík v roku 2018 nakúpilo aspoň nejaký tovar cez internet 1,8 miliardy ľudí, pričom maloobchodné transakcie cez internet dosiahli objem 2,8 bilióna dolárov. Podľa predpokladov by v roku 2021 toto číslo mohlo vzrásť až na 4,8 bilióna dolárov.
Nakoniec to však môže byť ešte o dosť viac, keďže štatistické výpočty nemohli rátať s faktorom pandémie, ktorá vyhnala celé segmenty obchodu na internet. Úmerne tomuto nárastu narastá aj nebezpečenstvo podvodov. E-nakupovanie sa môže pre neopatrných zákazníkov a ich peňaženky stať veľmi nepríjemným zážitkom.
Pohodlné nákupy
Podľa údajov IT spoločnosti Hewlett-Packard (HP) v roku 2019 zaznamenali tržby z predaja na internete na Slovensku nárast o 20 % na celkových 3,36 miliardy eur. V súvislosti s pandémiou covid-19 možno za rok 2020 očakávať ešte väčšie čísla. Svet online obchodov ponúka predstavu nekonečných regálov plných tovarov, ktoré možno pohodlne od počítača porovnávať medzi sebou čo do kvality i ceny. Zdá sa, že nakupovanie za najlepšie možné ceny nebolo nikdy ľahšie ako práve teraz. Online trhovisko je však aj neprehľadná masa predajcov. Existuje veľa poctivých malých firiem či predajcov, ale pri každom poctivom predajcovi často existuje aj podvodník, ktorý predáva nekvalitné napodobeniny osvedčených značkových výrobkov, pripomína HP vo svojej správe o zásadách bezpečného e-nakupovania. Na prvý pohľad také výrobky vyzerajú ako originál, ale sú ponúkané za oveľa nižšiu cenu a tiež v oveľa nižšej kvalite. Preto môže byť ťažké rozpoznať, či skutočne kupujete za skvelú cenu alebo sa vám niekto snaží podstrčiť falzifikát. Spotrebitelia často zistia, že kúpili falzifikát, až keď je neskoro, upozorňuje Erika Lindauerová, generálna riaditeľka HP pre Česko a Slovensko. Ak chcete mať istotu, že nebudete podvedení, dávajte prednosť autorizovaným predajcom.
Tovar bez záruky
Pre bežného zákazníka nemusí byť jednoduché zistiť, či je predajca autorizovaný. Stránka ScamWatch (hliadka proti podvodom) pripomína, že vďaka najnovším technológiám sa podvodníkom často darí dokonale napodobniť stránky legálnych obchodníkov. Používajú pritom ukradnuté logá, mená legálnych domén a ukradnuté daňové registračné čísla firiem. Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na falšovaný tovar pripadá v súčasnosti už 3,3 % z celkového objemu svetového obchodu. Podľa údajov FBI už v roku 2019 tvorili zločiny týkajúce sa online nakupovania najčastejšiu formu kyberzločinu v polovici štátov USA. Aj keď sa spotrebiteľom podarí vyhnúť sa nechcenému zakúpeniu falšovaného tovaru, ešte vždy sa môžu nechať nachytať a kúpiť originálny tovar od neautorizovaných predajcov, upozorňuje HP: Tieto výrobky, s ktorými sa obchoduje na takzvanom šedom trhu, často nie sú falšované a môže ísť o originálny tovar, ktorý sa za zníženú cenu predáva prostredníctvom neautorizovaných predajcov. V Európskom hospodárskom priestore je takéto obchodovanie nezákonné a spotrebitelia, ktorí výrobky touto cestou nakúpia, sa môžu neskôr ocitnúť v ťažkej situácii, pretože autorizovaní predajcovia im nebudú ochotní poskytnúť k zakúpenému tovaru servis.
Covidové podvody
Európske spotrebiteľské centrum v SR (ESC) upozorňuje, že v čase pandémie k zázračným produktom sľubujúcim rýchle vyliečenie chorôb alebo 250-percentné zlepšenie sluchu či zraku pribudli falošné produkty sľubujúce chrániť nás pred ochorením covid-19. Na českom trhu sa tak objavila napríklad lampička proti covidu za cca 50 000 Kč, homeopatiká a doplnky stravy sľubujúce detox organizmu a podobne. Systém na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch v rámci Európskej únie zasa takmer každý týždeň eviduje nové prípady výrobkov súvisiacich s pandémiou, ktorým chýba dokumentácia a upozornenia na riziká. Nejde len o byrokraciu: v prípadoch dezinfekčných prostriedkov môže ísť, vzhľadom na ich chemické zloženie, doslova o život. Nasledujú produkty, ktoré nie sú falošné, ani nebezpečné: problém je len v tom, že podvodník ich nedodá. Centrum ESC na Slovensku eviduje množstvo podvodov týkajúcich sa predaja hygienických rukavíc, rúšok či respirátorov cez internet. Už počas prvej vlny pandémie na jar minulého roka sa objavili internetové stránky ponúkajúce respirátory FFP3, ktoré dosiaľ ľuďom nedoručili a nevrátili im peniaze – niektorí zákazníci takto pritom prišli aj o viac ako 200 eur, keďže rúška a respirátory boli vtedy nedostatkovým tovarom a mnohí sa ich snažili objednať vo väčšom množstve. Iné internetové stránky napríklad rúška doručili – ibaže po troch mesiacoch namiesto sľúbeného týždňa. Navyše, napriek prísľubu domáceho pôvodu boli dovezené z Číny a vo veľmi nízkej kvalite. ESC zaznamenalo tiež e-shop, ktorý namiesto dezinfekcie doručil spotrebiteľom obyčajnú vodu a podobne.
R, foto Pixabay
Článok vznikol v spolupráci s NEXTECH.
