Výskum, ktorý nie je prijatý čo najväčšou časťou verejnosti, má oveľa menšie účinky na spoločnosť ako objavy, ktorým ľudia rozumejú. Pre vedcov by preto malo byť dôležité, aby vedeli správne podať výsledky svojho výskumu verejnosti.
Bez pochopenia môžu totiž nové veci vzbudzovať nedôveru, prípadne nevzbudiť vôbec nič. Jedným z najdôležitejších vedecko-popularizačných nástrojov sú masové médiá. Novinári, ktorí v nich pôsobia, sú akýmsi medzičlánkom medzi vedcami a verejnosťou. S nástupom internetu môžu vedci efektívne sprístupňovať vedu aj sami, napríklad aj pomocou blogov. Spoločným cieľom novinárov a vedcov by teda mala byť zrozumiteľná interpretácia vedy pre čo najširšie publikum. Aj základný výskum v odbore nových materiálov môže byť totiž zaujímavý, ak ho vie vedec sám alebo s pomocou novinára dobre sprostredkovať.
Popularizácia nie je urážka
Vďaka internetu máme prístup k takmer neobmedzeným informáciám všetkého druhu. To sa týka aj vedy. Problém však je, že informácie o vedeckých výskumoch bez hlbšieho kontextu môžu autori článkov povrchne alebo chybne interpretovať, čo následne zle pochopí aj laické publikum. Hranica medzi popularizáciou, ktorá slúži väčšej zrozumiteľnosti, a prílišným zjednodušením na úkor správnosti faktov až bulvarizácie je preto veľmi krehká. Možno aj to je dôvod, prečo užitočné a nevyhnutné zjednodušenie vnímajú vedci veľmi citlivo. Môže u nich vyvolať pocit, že ich práca je znehodnocovaná akýmkoľvek zjednodušovaním slov či vetných konštrukcií.
Tento postoj je problematický napríklad pri autorizácii príspevku. Či už ide o rozhovor, ktorý si autorizáciu vyžaduje, alebo o iné žánre, snaha o zjednodušenie môže spôsobiť faktickú chybu, ktorej sa dá efektívnou autorizáciou predísť. Problém je, ak vedci pri autorizácii neopravujú iba chybne interpretované fakty, ale menia aj jazyk článku z populárneho späť na odborný. Pri úpravách je teda vhodné, aby sa vedec zamyslel nad tým, či opravuje novinárov napríklad preto, lebo je fakticky nesprávny, alebo preto, lebo sa mu nepáči jeho jednoduchosť. Tá často nie je samoúčelná, ale slúži na to, aby mohol čitateľ z dvoch strán textu pochopiť výskum, ktorému sa vedec venoval niekoľko rokov.
Popularizácia v médiách
Či už píšete popularizačný príspevok priamo pre publikum, správu pre médiá alebo odpovede na otázky novinárov, pomôže vám, keď si hneď na začiatku ujasníte odpoveď na niekoľko otázok.
Čo chcem témou povedať? Čo je najdôležitejšia/najzaujímavejšia/najuchopiteľnejšia informácia správy? Je táto informácia zo správy dostatočne zrozumiteľná a nezaniká v menej dôležitých faktoch, ako je hoci dvojjazyčné znenie projektu? Napríklad: Je dostatočne spomenutý prínos objavu, aj keď ide o základný výskum?
Komu je príspevok určený? Posielam svoj príspevok do tlačového oddelenia svojej inštitúcie, kde ho ešte upravia tak, aby bol zaujímavý pre novinárov? Snažím sa osloviť konkrétne médium? Píšem priamo pre laickú verejnosť? Sú cieľovou skupinou dospelí alebo žiaci základných škôl? Napríklad: Ak oslovujem priamo novinára, je môj príspevok dostatočne zaujímavý pre osobu, ktorá nemá vedecké pozadie?
Aká bude forma príspevku? Prednáška sa nedá stopercentne preklopiť do článku, rovnako článok nebude zaujímavý, ak sa od slova do slova prerozpráva. Preto si treba hneď na začiatku ujasniť, akú bude mať konečný produkt formu. Výber formy je dobré prispôsobiť aj tomu, v čom sa autor cíti najistejšie. Napríklad: Pri článku je dôležitá známosť jazyka, dobrá štylistika, bohatá slovná zásoba a schopnosť hrať sa so slovami. Pri tvorbe videa sú to zasa technické či grafické zručnosti, charizma a príjemný hlas.
Prečo idem príspevok písať? Publikum vie odhadnúť motiváciu autora pomerne ľahko. Ak máte chuť podeliť sa o svoj úspech a šíriť nadšenie vedou, bude váš príspevok vnímať oveľa pozitívnejšie, ako keď z neho bude sršať nutné zlo. Vtedy bude totižto jasné, že autor článok písal napríklad z grantovej povinnosti, bez akejkoľvek snahy o to, aby čitateľ pochopil, čo vlastne vyskúmal.
Kniha vyšla v roku 2015 v Centre vedecko-technických informácií SR.
