V piatej epizóde špeciálnej série prednášok cyklu Veda v CENTRE o vírusoch hovorí virológ Boris Klempa o reverznej genetike a jej rizikách.
Čo sú vírusy? Vírusy sú predmetom niekedy až filozofických debát, pretože sú skutočne niečím, čo je na rozhraní živého organizmu a chemickej zlúčeniny. Sú obvykle označované ako vnútrobunkové parazity. Dali by sa však zjednodušene označiť aj ako kus genetického kódu obaleného do rôzne zložitého obalu tvoreného bielkovinami, prípadne aj tukmi. Sú skutočne tou najjednoduchšou, ale mimoriadne úspešnou formou života. Súčasná pandémia je toho jasným príkladom. Rôznorodosť vírusov je nepredstaviteľná. Dá sa predpokladať, že neexistujú bunkové organizmy, ktoré by neboli hostiteľmi vírusov.
Pri pojme umelý vírus je potrebné si ujasniť, že v doslovnom význame nič také neexistuje. V skutočnosti dokážeme len geneticky upraviť existujúce vírusy, respektíve pomocou molekulárno-biologických metód donútiť bunky, aby začali tvoriť vírusové častice. Takéto spôsoby prípravy upravených vírusov bývajú označované ako metódy reverznej genetiky. Bežnému človeku okamžite napadne myšlienka, na čo môže byť také niečo dobré. V skutočnosti sú metódy reverznej genetiky a vytváranie tzv. rekombinantných vírusov neoceniteľnou pomôckou pri štúdiu genómu vírusov a pri úsilí pochopiť funkcie jednotlivých génov. Reverzná genetika dokonca umožňuje urobiť z capa záhradníka a využívať upravené vírusy vo svoj prospech. Vysoko aktuálnou ukážkou sú práve tzv. adenovírusové vektorové vakcíny pre SARS-CoV-2. V nich je tiež konkrétny (adeno)vírus geneticky upravený tak, aby prinášal do bunky genetickú informáciu pre želanú bielkovinu. V súčasnosti je to už notoricky známy spike proteín SARS-CoV-2. Zároveň je vo vakcíne vírus upravený tak, aby už nebol schopný vytvárať nové kópie, a bol teda absolútne bezpečný. Nad reverznou genetikou vírusov celkom prirodzene neustále visí aj tieň hrozby prípadného zneužitia. Tejto hrozbe je bezpochyby venovaná veľká pozornosť. Našťastie, sa doteraz nestala skutočnosťou a ostala len hypotetickou možnosťou.
RNDr. Boris Klempa, DrSc., je vedúcim oddelenia ekológie vírusov Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Je medzinárodne rešpektovaným odborníkom v oblasti molekulárnej evolúcie a ekológie zoonotických vírusov, prenosných na človeka z hlodavcov a iných drobných cicavcov, ako aj z kliešťov. Podieľal sa na objave prvých hantavírusov v Afrike, bol priekopníkom hľadania hantavírusov v netradičných hostiteľoch a participoval na molekulárno-epidemiologickej charakterizácii hantavírusov v strednej Európe a Rusku. Za jeho medzinárodný prínos v oblasti výskumu hantavírusov mu bola v roku 2019 udelená medzinárodná cena Joel M. Dalrymple Memorial Lectureship Award, ktorú odovzdáva raz za tri roky Medzinárodná spoločnosť pre hantavírusy. Je spoluautorom viac ako 90 vedeckých publikácií v rešpektovaných medzinárodných časopisoch, ktoré sú aj vysoko citované (viac ako 2 800 citácií). Počas pandémie COVID-19 sa aktívne zapojil do boja s vírusom SARS-CoV-2, či už intenzívnou informačnou kampaňou, zavedením rutinného testovania vo Virologickom ústave, zapojením sa do vývoja diagnostických PCR kitov, alebo odhaľovaním výskytu nových variantov vírusu pomocou sekvenovania.
Podujatie sa konalo bez účasti verejnosti. Záznam z podujatia je dostupný na YouTube Veda na dosah – CVTI SR.
Nová séria cyklu Veda v CENTRE pozostáva zo siedmich prednášok, ktoré si posvietia na vírusy z rôznych uhlov pohľadu.
Táto séria prednášok z cyklu Veda v CENTRE vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt s názvom Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja (kód ITMS: 313011T136), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
