Priekopník šifrovania
Kultúrne dejiny ľudstva už dlho poznajú rôzne spôsoby utajovania. Šifrované správy rozhodovali o osude štátov i jednotlivcov. Z kryptológie sa vyvinula veda s počítačovým vybavením a nezanedbateľným matematickým softvérom. K matematikom, ktorí prispeli k tvorbe šifrovacieho prístroja (AGNES), patrí Alan Mathison Turing, priekopník elektronických samočinných počítačov.
Mal veľmi vzdelaných rodičov, ktorí sa zo sobášili v Indii. Školu navštevoval v Sherborne, a potom študoval matematiku na univerzite v Cambridge. Kritizovali ho za rukopis, zápasil s angličtinou, robil si vlastné chemické experimenty, mal zvláštny myšlienkový svet, v ktorom mali svoje miesto teória relativity a kvantová mechanika. V roku 1934 promoval, stal sa členom Kráľovského kolégia (1935) a obhajoval dizertačnú prácu na tému Základná limitná veta pravdepodobnosti. V rokoch 1936 – 1938 študoval na univerzite v Princetone (doktorát u A. Churcha). Počas 2. svetovej vojny bol dôstojníkom pre dekódovanie. Od roku 1945 pracoval v národnom fyzikálnom laboratóriu. Neskôr prešiel na univerzitu do Manchesteru. V roku 1951 sa stal členom Londýnskej kráľovskej spoločnosti. O rok neskôr ho uväznili za násilné protesty proti obmedzeniam práv britských homosexuálov. Zomrel nečakane 7. júna 1954 vo Wilmslowe. Vyšetrovanie určilo za príčinu smrti samovraždu otrávením sa kyanidom. Jeho matka tvrdila, že to bola nehoda.
Turing sa venoval matematickej logike a teórii rekurzívnych funkcií. V práci On computable Numbers (O počítateľných číslach) vypracoval teóriu algoritmov. Súčasne s E. S. Postom publikoval teóriu abstraktného počítača, kde vysvetlil funkčné procesy počítačového automatu (1936). V roku 1947 zverejnil úvahu Mysliaci stroj – kacírska teória, v ktorej sa zaoberal učiacim sa strojom a umelou inteligenciou. V roku 1950 skúmal biologické javy a ich vysvetlenie matematickým a algoritmickým popisom.
Jeho model abstraktného programovacieho stroja na spracovanie symbolov obsahoval hlavicu a pásku. Hlavica je mechanizmus, ktorý v každom okamihu ukazuje na jedno okienko pásky. Stroj má možnosť posunu o jedno okienko doľava a doprava. V okienkach môžu byť zapísané symboly konečnej abecedy. Páska prechádza čítacou hlavicou, ktorá priradí riadiacej jednotke pre každý okamih jeden z možných stavov. Jednotka obsahuje program, ktorý určuje podľa konkrétneho stavu nový stav.
Alan Mathison Turing prispel k riešeniu problémov efektívne vyčísliteľných funkcií, aproximácií Lieovych grúp i teórie Riemannovej dzeta funkcie. Spresnil intuitívny pojem algoritmu a rozvinul metódy riešenia algoritmizovateľných problémov. Podieľal sa na realizácii prvého anglického počítača a jeho programového vybavenia. Predpokladal, že stroje môžu imitovať myšlienkové procesy, generovať odpovede mimo rámec ohraničenej množiny možností, prejaviť umelú inteligenciu. Presvedčil seba aj ostatných, že principiálna možnosť riešenia ľubovolného algoritmizovateľneho problému je technicky reálna.
Dušan Jedinák
