Stredozemné more delí od Atlantického oceánu Gibraltársky prieliv široký iba 14 kilometrov. Nemecký architekt Herman Sörgel (1885 – 1952) sa od roku 1920 až do svojej smrti aktívne snažil o realizáciu svojho vizionárskeho nadrozmerného projektu vytvorenia vodnej priehrady a elektrárne na úrovni Gibraltáru.
Stavba by spôsobila čiastočné vypustenie Stredozemného mora a získanie novej pevniny pre rozmach civilizácie.
Projekt Atlantropa
Stredozemné more prirodzene vysychá. Viac vody sa vyparí, ako priteká dnu z vlievajúcich sa riek. Plán priehrady tak neznel úplne nereálne. H. Sörgel tvrdil, že keby hladina klesla približne o 100 metrov, pätina plochy mora by sa stala pevninou a Európa s Afrikou by splynuli do jedného kontinentu. Táto plocha by vytvorila priestor pre novú infraštruktúru, mestá a poľnohospodárstvo.
Vodná priehrada s elektrárňou v takýchto rozmeroch by vyrobila dovtedy nevídané množstvo energie plne pokrývajúcej potreby novej zeme. Projekt bol nazvaný Atlantropa a rýchlo si získal popularitu v médiách. Vyriešil by aj narastajúci problém preľudňovania. H. Sörgel predpokladal trvanie budovania celého projektu až na 150 rokov, čo by prinieslo prácu pre milióny ľudí na niekoľko generácií. Novovybudované moderné mestá a dlhé vysokorýchlostné vlakové trate ťahajúce sa naprieč Európou a Afrikou by taktiež naplnili vtedajšiu utopistickú predstavu industriálneho sveta.
Neželané odvodnenie
Rýchlo sa však vynorilo množstvo problémov. Na celom svete by nemusel byť dostatok betónu pre postavenie takej veľkej priehrady. Musela by byť vysoká 300 metrov s hlbokými základmi. Navyše by si vyžadovala viacero ďalších menších priehrad na iných miestach. Plán Atlantropy podporovali v Nemecku, rodnom štáte vizionára. No napríklad obyvatelia Benátok určite nadšení neboli, pretože pobrežie mora by sa od nich vzdialilo na stovky kilometrov. Nehovoriac o území súčasného Chorvátska, do ktorého by už Slováci k moru nemohli chodiť. Stredozemné more teraz obmýva hranice 21 štátov s mnohými veľkými mestami na pobreží, ktorých obyvatelia a najmä infraštruktúra a priemysel by boli o prístup k moru ukrátení. Čo sa týka Afriky, v tom období názor zasiahnutých afrických krajín, žiaľ, nikoho nezaujímal. Súčasťou plánov bolo dokonca odklonenie vody a vytvorenie obrovských umelých jazier v strede Afriky, ktoré ju mali pripraviť na kolonizáciu Európanmi.
Z reality do sci-fi
Predpokladajme, že by sa projekt naozaj zrealizoval a hladina mora by v priebehu niekoľkých rokov klesla o vyše 100 metrov. Vznikol by priestor s rozlohou 576 000 štvorcových kilometrov. Nová pevnina by bola nasiaknutá soľou a ešte dlho veľmi nestabilná a nepoužiteľná na väčšiu výstavbu, a už vôbec nie na poľnohospodárstvo. Namiesto rozvoja civilizácie by vznikli obrovské vyschnuté púšte s rekordnými teplotami v letných mesiacoch. Navyše meteorológovia predpovedali, že vytvorenie priehrady by odklonilo Golfský prúd a výrazne ochladilo podnebie severnej až strednej Európy, čo by viedlo k výraznému obmedzeniu možností pestovania plodín. Ovplyvnený by bol aj zvyšok sveta, pretože vypustená voda by sa rozdistribuovala do oceánov, ktorých hladina by sa zdvihla o jeden až dva metre.
V tom čase ešte neexistovalo ani reálne ohrozenie bezpečnosti priehrady. Keby ju chcel nepriateľ zničiť, musel by ju viacnásobne bombardovať. To sa však zmenilo s príchodom druhej svetovej vojny a jadrových zbraní. Nebolo by preto ideálne mať v jednom slabom bode ohrozenie života miliónov ľudí v prípade náhleho pretrhnutia priehrady a záplav enormných rozmerov.
Vízia projektu sa skončila po Sörgelovej smrti v roku 1952. Naďalej však svieti v historických architektonických knihách ako ambiciózny projekt. Zotrval aj vo vedecko-fantastických dielach, ako napríklad v seriáli The man in high castle z roku 2015 od Amazon Studios.
Text a ilustrácia Stanislav Griguš
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Videá autora nájdete na YouTube kanáli To ako prečo.
