Až 47 miliónov pacientov na svete trpí Alzheimerovou chorobou, takmer 10,5 milióna z nich žije v Európe. Pri tomto ochorení je nevyhnutná skorá diagnostika a následná liečba, ktorá dokáže spomaliť škodlivé procesy v ľudskom mozgu.
Alzheimerovu chorobu objavili v roku 1906 a tento pojem po prvý raz použili v literatúre v roku 1910. V roku 1901 prišla za Aloisom Alzheimerom pacientka Auguste Deterová s príznakmi, ktoré teraz pokladáme za demenciu. Najmä jeden z týchto príznakov, a to chorobná žiarlivosť, ktorou doslova častovala svojho manžela, bol dôvod, prečo ho navštívila. Vtedy musel mať A. Alzheimer akýsi šiesty zmysel, pretože si uvedomil, že je to zvláštna choroba a je dobré sledovať ju ďalej. Neskôr sa presťahoval do Mníchova a správa o jeho bývalej pacientke k nemu doletela až v roku 1906. Po jej smrti sa pozrel na jej mozog a uverejnil pitevný nález. Vďaka tomu v súčasnosti vieme, ako sa definovalo toto ochorenie a aké boli začiatky jeho výskumu.
Nielen v starobe
Prvá známa pacientka mala 51 rokov, keď sa stretla s doktorom Alzheimerom. Zomrela ako 56-ročná, čo sa v súčasnosti definuje ako skorá forma tejto choroby. Počas niekoľkých desiatok rokov kategorizovali toto ochorenie, pre jej skoršie, aj neskoršie formy, rôzne. V praxi sa však odborníci stretávajú s neporozumením pacientov a ich blízkych. Mnohí si totiž myslia že Alzheimerova choroba sa týka iba vyššieho veku. Nie je to však tak. Napríklad Slovensko a Cyprus sú dve krajiny, v ktorých zaznamenávame vyšší počet pacientov mladších ako 59 rokov. Prečo je to tak, nevieme. Môže to ovplyvňovať životný štýl, ale definitívnu odpoveď nepoznáme, hovorí doc. MVDr. Norbert Žilka, DrSc., z Neuroimunologického ústavu SAV.
Typické zmeny
Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie, tvorí až 60 – 70 % prípadov. Vďaka zdokonaľujúcej sa technike sledovania mozgu vedia lekári jednoduchšie identifikovať toto ochorenie.
Odhadovaný počet pacientov s Alzheimerovou chorobou na Slovensku je približne 60 000, stará sa o nich 120 000 opatrovateľov. Každé tri sekundy pribudne na svete človek s touto chorobou.
Podľa doktora Žilku chorobu charakterizujú dve typické zmeny. Medzi nervovými bunkami začínajú vznikať takzvané skládky, ktoré tvorí špecifická bielkovina – amyloid. Druhá typická štruktúra, ktorú považujú lekári pri tomto ochorení za dôležitú, sú klbká. Tie sa vytvárajú priamo v nervových bunkách, nie však vo všetkých, ale len v špecifických typoch. Vznikajú na dvoch miestach v mozgu a odtiaľ sa šíria ďalej. Vďaka tomu vieme definovať jednotlivé štádiá ochorenia.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Monika Hucáková, SAV
